Počas aprílového stretnutia ministra zahraničných vecí RF Sergeja Lavrova so šéfredaktormi troch najväčších ruských rádií (Rádio Komsomoľská pravda, Sputnik a „Hovorí Moskva“) bola zodpovedaná aj táto otázka.
Denacifikácia znamená zrušenie diskriminačných a neonacistických ukrajinských zákonov, ktoré umožňujú existovať toto vyznávajúcim hnutiam.
Preto treba v ŠVO pokračovať.
O čom boli Istanbulské dohody?
Tie, ktoré už neplatia, pretože Západ ich hodil do koša!
Že na Ukrajine nebudú nijaké vojenské základne, nebudú tam prebiehať vojenské cvičenia a manévre za účasti tretích strán
„Povedal som mu čestne – sú tam tri veci, ktoré potrebuje Zelenský i Západ. Kapitulácia Ruska a odstúpenie do hranice z roku 1991; vedenia Ruska pod súd; tribunál a reparácie v plnom rozsahu.“
Úplne iný je čínsky návrh, ktorý vychádza z chápania prvotných príčin konfliktu a s rovnováhou záujmov všetkých strán. „No a „formulu Zelenského“ treba „vôbec dať nabok“.
Nanesenie „existenčnej porážky“ Rusku
Lavrov radí nazerať na tieto slová západných politikov ako na prejav ich hystérie a agónie.
Hystéria je dokonca taká, že Estónci sa už „vyhrážajú zničiť jazero Bajkal alebo zasypať ho skalami“ pomocou svojich dronov.
Čo bolo kedysi, čo je dnes?
Keď sa začala ŠVO, tak z USA a Európy sa ozývalo: keby sme boli prijali Ukrajinu do NATO, Putin by sa neodvážil napadnúť člena aliancie.
A čo hovoria dnes? Nesmie sa dopustiť aby Ukrajina prehrala. A to preto, lebo ak prehrá, Putin hneď napadne NATO.
Úplne logické, že? Potrebujú len strašiť a strašiť, zdôraznil minister a podtrhol, že Západ svojimi vyhrážkami Rusku nechce pochopiť, že „my sa nezľakneme“!
Dostalo Rusko pozvánku do Normandie na 80. výročie otvorenia 2. frontu?
Nie, žiadne pozvánky nám neprišli, uviedol Lavrov a ďalej zdôraznil:
„Bez hrdinstva a obetavosti desiatok miliónov sovietskych občanov by nebolo žiadneho druhého frontu!“
Záverečná otázka
Ako sa Lavrov stavia voči fráze: „Kto nechce hovoriť s Lavrovom, bude sa zhovárať so Šojgu“?
„Nuž, táto fráza je už na tričkách!“, hovorí minister. Okrídlené slová si osvojil aj národ.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa oboznámil so stanoviskom Slovenského protifašistického hnutia (SPH) voči návrhu poslanca Juraja Krúpu na zmenu zákona „o protifašistickom odboji a pôsobnosti SZPB…“.
Konštatujeme, že keby nás nebolo, ani poslanec Krúpa, ani SPH by sa nemali kým a čím zaoberať.
Na začiatok však treba predovšetkým odhaliť faloš, ktorú SPH šíri. Vraj „vzniklo ako reakcia a odmietnutie politicky a ideologicky chybných krokov terajšieho vedenia SZPB“.
Nie je to pravda! SPH vytvorili renegáti, ktorí odmietli akceptovať a podriadiť sa rozhodnutiam 18. zjazdu SZPB. Ten im totiž zrušil ich zámery s obsadením funkcií, ako ich mali vymyslené. Počujte renegáti, chcete povedať, že to nie je pravda? V tom prípade môžeme konkretizovať kto z vás mal akú funkciu v SZPB vyhliadnutú, ak by sa bol do čela Zväzu dostal vami preferovaný kandidát Jozef Ťažký.
Voči špinavému klamstvu týchto renegátov, že „dnešné vedenie SZPB zneužíva historické zásluhy Červenej armády pri oslobodzovaní Česko-Slovenska od nacistickej nadvlády a od klérofašizmu na Slovensku, na obhajobu Putinových imperiálnych ambícií,“ sa SZPB ohradzuje s maximálnou ostrosťou a vyzýva podpísaných tvorcov tohto stanoviska, aby svoje slová dokázali!!!
Rovnako tak, aby dokázali „spájanie sa dnešného vedenia SZPB s extrémnou pravicou a profašistickými politickými hnutiami či osobami“.
Autori stanoviska by vraj potrebovali „zrušenie monopolu SZPB reprezentovať protifašistické hnutie na Slovensku“. Nuž k tomu treba dodať len dejinnú objektivitu. Že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov nezaložili nejakí renegátski odpadlíci, ale priami bojovníci s nemeckým nacizmom a fašizmom a jeho spojencami, zoskupení v piatich historických odbojových skupinách: Vojaci 1. čs. armády na Slovensku; Vojaci zahraničných a spojeneckých armád; Partizáni v SNP a v zahraničí; Letci, bojovníci v SNP a v zahraničí; Väzni nacistických zajateckých a koncentračných táborov.
SZPB aj dnes neochvejne reprezentuje a ctí si pamiatku práve týchto našich predkov. O čo nás chce SPH pripraviť, keď požaduje „zrušenie monopolu SZPB reprezentovať protifašistické hnutie na Slovensku“? O toto dedičstvo?
Nemalo by Slovenské protifašistické hnutie, ak chce byť reálnym protifašistickým hnutím, radšej začať od piky? Čiže prakticky dokázať, že nepozostáva len z renegátskych karieristov, ale aj z ľudí, ktorí vedia nielen tárať a osočovať, ale aj protifašisticky pracovať. Zatiaľ boli totiž videní len na nami organizovaných podujatiach.
Veríme, že história nakoniec rozhodne v prospech odvážnych a spravodlivých, že do dejín sa zapíše ako víťaz ľudskosť, pochopenie a mier.“
Presne týmito slovami otvorila moderátorka osláv oslobodenia Bánoviec nad Bebravou 5. apríla 2024 pietny akt kladenia vencov, na ktorom privítala primátora Róberta Gašparíka, poslancov NR SR Michala Kapuša a Michala Barteka, poslankyne TSK Rudolfu Novotnú, Máriu Hajšovú (je aj zástupkyňou primátora), Zuzanu Malčekovú (je aj starostkou obce Uhrovec), predsedu ČSBS Jaroslava Vodičku, predsedu SZPB Viliama Longauera, tajomníka ÚR SZPB Zdenka Martona, zo SZPB predsedníčku a podpredsedníčku miestnej ZO SZPB Emíliu Peťovskú so Zuzanou Lajčiakovou a ďalších tunajších funkcionárov, miestnych samosprávnych poslancov a poslankyne.
Hudobný doprovod zabezpečila dychová hudba Boboťanka, vedená Miroslavom Koreňom.
Primátor Róbert Gašparík v príhovore zdôraznil, že „naše mesto pred 79 rokmi oslobodili zväzky rumunskej 1. armády v zostave hrdinskej sovietskej 53. armády“. „Do Bánoviec vstúpili ráno 5. apríla 1945, no mnohí z nich sa už domov nikdy nevrátili. Ich hrdinstvo a rozhodnosť, s akou odišli od svojich blízkych, si zaslúžia našu vďaku, lebo aj ich zásluhou môžeme dnes žiť v mieri.“
Presne v takomto duchu úcty k objektívnym dejinám sa niesli aj ostatné príhovory a zdravice. Nezabudli tiež pomenovať spúšť, ktorú nemeckí nacisti po sebe zanechávali.
Primátor sa v príhovore pozrel aj na súčasnosť, keď zdôraznil, že vybojovaný mier práve dnes nie je samozrejmosťou. „Chcem apelovať na nás všetkých, aby sme spoločne nedovolili zabudnúť na zverstvá, ktoré fašizmus napáchal… Správajme sa, prosím, zodpovedne, aby sa už nikdy neopakovali!“
Aj Jaroslav Vodička a Viliam Longauer sa zhromaždeniu prihovorili o mieri. Hoci každý trochu inak. „To, čo sa dnes deje, že situácia je iná, za to nemôžu tí, ktorí padli pri oslobodzovaní našej vlasti! To len my sa voči nim u nás staviame macošsky. Berieme to tak, že keď to prišlo z východu, tak je to zlé. Ale nie je to zlé!“ zdôraznil J. Vodička.
„Nás ani len nenapadne, aby sme zabudli na tých, ktorí nám priniesli slobodu! (…) Želám nám všetkým, aby sme nikdy nezabudli odkiaľ prišla naša sloboda a ako bola dosiahnutá!“
„Pri uvedomení si, že naša sloboda prišla z východu si zároveň kladieme otázku. Musela byť táto vojna vôbec rozpútaná? Asi nie. Dnes však existujú aj u nás sily, ktoré idú proti mieru, proti nášmu šťastiu,“ zdôraznil V. Longauer a podtrhol, že takéto pietne akty „sú našou manifestáciou za mier, za pokoj a za šťastný mierový vývoj… Aká je demokracia, taká je sloboda a taký je aj mierový život,“ dodal.
Vladimír Mikunda
Foto 1: Na bánoveckom cintoríne pri hrobe, v ktorom ležia tunajší partizáni z brigády Jana Žižku.
Foto 2: Spoločná snímka pred pamätníkom Cibislavka pri Bánovciach n/B, na ktorom sú napísané mená padlých hrdinských partizánov z brigády Jana Žižku.
Foto 3: Príchod k pamätným tabuliam na miesto pietneho aktu. Hneď za dievčatami v krojoch kráča primátor R. Gašparík.
Foto 4: Poklona funkcionárov SZPB a ČSBS. Zľava: E. Peťovská, Z. Lajčiaková, V. Longauer a J. Vodička.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov odmieta „legislatívny paškvil“ poslanca SAS.
Pred pár dňami vyšiel poslanec NR SR za stranu SAS Juraj Krúpa s legislatívnou iniciatívou, ktorou chce absurdne doplniť zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z., ktorým údajne chce „zamedziť zneužívaniu protifašistického odboja, zväzu protifašistických bojovníkov (všimnite si, že ani náš názov nepozná) a jeho akcií na propagáciu ruských režimov popierajúcich a porušujúcich ľudské práva, zamedziť znevažovaniu odkazu SNP na propagáciu proruských naratívov“.
Predsedníctvo SZPB sa stotožňuje s kritickým postojom a stanoviskom našich členov, ako i kritickým postojom štátneho tajomníka MPSVR Branislava Ondruša, ktoré vyslovil 4. apríla na bratislavskom Slavíne pri príležitosti 79. výročia oslobodenia nášho hlavného mesta od nemeckých okupantov.
Vo svojom prejave odsúdil protidemokratický legislatívny návrh poslanca (NR SR) za stranu Sloboda a solidarita Juraja Krúpu, ktorý vedie dlhodobý zákerný boj proti nášmu zväzu. Poslanec Krúpa predložil do parlamentu bezcharakternú novelu zákona o protifašistickom odboji, ktorou nám chce zakázať šíriť dejinnú pravdu o hrdinstvách sovietskych vojakov, o zásluhách Červenej armády i o obetiach komunistických odbojárov…, chce zamedziť vyzdvihovanie Sovietskeho zväzu.
Liberálny poslanec Krúpa chce dosiahnuť presne to, čo neofašisti a neonacisti, a návrat skutočne všeľudového a civilného charakteru osláv výročia SNP označuje za „otvorený priestor pre zneužívanie odkazu SNP“.
My, členovia SZPB pevne veríme, že tento legislatívny paškvil bude zmetený z rokovacieho programu Národnej rady SR.
Predsedníctvo Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a 18 000 jeho členov.
Prvej a tretej spomienky sme sa zúčastnili na Slavíne, druhou bolo položenie venca predsedom SZPB Viliamom Longauerom a tajomníkom ÚR SZPB Zdenkom Martonom pri pamätníku Sovietskej armády pri Hviezdoslavovom námestí. (Stále nám tu nesedí nápis „Sovietska armáda“, pretože tá vznikla z Červenej armády až v roku 1946. Na google mape je to však uvedené správne: „Víťazstvo – pamätník oslobodenia Červenou armádou“.)
Prvé zhromaždenie…
…organizoval bratislavský oblastný výbor SZPB a okrem vedenia SZPB sa ho zúčastnili poslanec NR SR Štefan Gašparovič a štátny tajomník MPSVR Branislav Ondruš, ktorý vystúpil s hlavným prejavom. Spomenul v ňom aj nedávno zosnulú partizánku Annu Bergerovú, ktorá na pietach na Slavíne nikdy nechýbala.
Hlavným posolstvom, ktoré toto zhromaždenie vyslalo, bola opätovne vyjadrená úprimná vďaka našim osloboditeľom – hrdinskej Červenej armáde, Rumunskej kráľovskej armáde, 1. čs. armádnemu zboru v ZSSR a partizánom z 33 národov sveta.
Avšak od Branislava Ondruša tu zaznel aj iný pohľad na hrdinstvo. Na dnešné hrdinstvo! Prejavujú ho vraj tí, ktorí sa takýchto podujatí neochvejne zúčastňujú, pretože nielen v našej spoločnosti sa „po takmer osemdesiatich rokoch z dôsledného antifašistického postoja stáva tiež, pomaly, hrdinstvo“. A že „najodhodlanejšou, najaktívnejšou a najtrestanejšou zložkou civilného odboja boli komunisti a ich ilegálne štruktúry“.
Samozrejme, že B. Ondruš neopomenul ani „bezcharakternú novelu zákona o protifašistickom odboji“, od poslanca za SAS Juraja Krúpu, „ktorý vedie dlhodobý boj proti nášmu zväzu“ a „chce nám ňou zakázať šíriť pravdu o hrdinstvách sovietskych vojakov, o zásluhách Červenej armády, o obetiach komunistických odbojárov…“.
Druhé pietne zhromaždenie…
…zorganizoval predseda vlády SR Robert Fico, ktorý na ňom privítal veľvyslancov Ruska, Bieloruska, Kazachstanu a Azerbajdžanu. Veľvyslanci západných štátov odmietli na Slavín prísť! A to vraj preto, lebo tam boli prítomní veľvyslanci Ruska a Bieloruska. My k tomu dodávame, že radi sa predvádzajú na Ukrajine, kde už úplne prirodzene mašírujú potomkovia banderovcov. Tých banderovcov, ktorí k nám prišli potláčať SNP! Čiže rozumej, ktorí nám nechceli dovoliť, aby sme sa vymanili spod nacistickejčižmy. A radi by, aby sme ich nacistický režim dnes aj vojensky podporovali.
S hlavným príhovorom vystúpil Róbert Fico a hneď na úvod odovzdal všetkým pozdrav od bývalého českého premiéra a prezidenta Miloša Zemana, ktorému zdravotný stav neumožnil navštíviť nás osobne. My spoločne „máme svoju pravdu o 2. svetovej vojne a túto pravdu si nedáme zobrať“.
„…pravda o Druhej svetovej vojne, veď to je, preboha, základ nášho bytia, veď to je základ usporiadania sveta po 2. sv. vojne, je to základ mierového usporiadania medzinárodného spoločenstva. Nesmieme dovoliť, aby nám túto pravdu ukradli! Vtedy sa staneme veľmi ľahkou korisťou a mnohí si želajú, aby sa malé suverénne krajiny stali korisťou ľahkou a stráviteľnou.
Múdry človek, Vlado Mináč, to povedal raz veľmi perfektne“ „dejiny sa dajú na chvíľku znásilniť, ale treba vedieť, že dejiny sa potom vždy poriadne vypomstia“.
Áno, je pravda, že sú tu tendencie spochybňovať úlohu národov bývalého Sovietskeho zväzu v 2. sv. vojne. A to nie sú tendencie náhodné, to sú úmyselné konania! Cez médiá, mimovládne organizácie, pomaly sa nám to tlačí do škôl a začína sa vytvárať obraz, že to všetko bolo úplne inak, ako bola skutočná historická pravda o Druhej svetovej vojne,“ zdôraznil R. Fico a vyzval stretávať sa „tu, na tomto mieste, pretože Slavín je našou Sochou slobody“.
V ďalšom predseda vlády pripomenul strašný historický fakt zo septembra 1941, keď sa Hitler v rozhovore s rumunským ministrom zahraničných vecí nechal počuť, že „mojim poslaním je vyhubiť Slovanov“! R. Fico takúto genocídu Slovanov prirovnal s vyhubením amerických indiánov.
„To nad týmto máme my zatvárať oči? Odpovedám veľmi jasne: Nikdy!“
Pán premiér, ďakujeme ti!
Nechal sa hneď na začiatku počuť podpredseda NR SR Andrej Danko. „Pán skutočný premiér Róbert Fico ďakujeme ti, že si konečne zorganizoval oficiálne stretnutie na Slavíne tak, ako sa na hrdú slovenskú vládu patrí!“
V ďalšom sa zdôveril, že nevie pochopiť ako môžu dnes bojovať proti sebe dva bratské slovanské národy. „Zamýšľam sa aj nad tým, do akej pozície nás tlačia voči Českej republike.“
„Aj na ukrajinsko-ruských vzťahoch vidíme, aké nebezpečné je nechápať históriu, aké nebezpečné je podceňovať otázku národnostných menšín, aké nebezpečné je nechať sa veľmocami provokovať a aké ľahké je ľudí rozvadiť?“
„Aj my tu máme ľudí, ktorí majú svoju filozofiu založenú na hádkach. Ale prečo nás rozhádajú? Prečo jatria rany, prečo spochybňujú jasnú pozíciu banderovcov? S jediným cieľom – aby nás ovládali!!!“
Slovo syna osloboditeľov
Ruský veľvyslanec sa zhromaždeniu prihovoril vo svojej materčine. Prítomní mu však rozumeli a niekoľkokrát sa mu za jeho slová odvďačili potleskom.
„Vyjadrujem srdečné ďakujem za chrabrý postoj pri obhajovaní pravdy, za obhajobu pravdy o Druhej svetovej vojne, za obhajobu pamiatky na tých ľudí, ktorí sa z tejto vojny nevrátili. Je to veľká strata pre náš veľký sovietsky ľud.
27 miliónov padlých. Každá rodina stratila niekoho zo svojich blízkych a mnohí ležia tu, na Slavíne. Mnohí sú pochovaní v slovenskej pôde inde. Celkovo šesťdesiattri a pol tisíc ľudí.
Cestujem po vašej krajine a vidím, ako sa pozorne staráte o tieto hroby. Vidím, že pri výročiach oslobodenia obcí sa na nich objavujú kvety. Ďakujem vám za vašu pamäť!“
Ruský veľvyslanec ukončil príhovor myšlienkou básnika Roberta Roždestvenského o zachovávaní pamäte: „Mŕtvi ju nepotrebujú, potrebujú ju živí!“
Členovia SZPB prišli na Slavín s pocitom hrdosti,
…aby sme si pripomenuli 79. výročie oslobodenia hlavného mesta Slovenska, Bratislavy, zdôraznil na začiatku svojho príhovoru predseda SZPB Viliam Longauer.
Vyjadril, že „všetci máme dobrý pocit, že sme sa tu mohli stretnúť a povedať si niekoľko dobrých slov na povzbudenie do ďalšej činnosti“. O Červenej armáde, ako našej osloboditeľke, uviedol, že si splnila svoju misiu, keď oslobodila vyše polovicu Európy. Zdôraznil pri tom, že „na obdobie fašisticko-nacistickej poroby nikdy nesmieme zabudnúť. Naopak, musíme urobiť všetko, aby ďalšie generácie poznali svoje vlastné, pravdivé dejiny“.
„Rany minulosti sa už zahojili, ale jazvy po nich zostali! A práve tie musíme vysvetľovať,“ podtrhol a vyzdvihol pri tom výchovu mladej generácie v rodinách.
Na záver zdôraznil, že Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je otvorenou mierovou spoločenskou organizáciou, ktorá ľudí spája a nie rozdeľuje!
Vladimír Mikunda
Foto 1: Členovia bratislavskej oblastnej organizácie SZPB.
Foto 2: Za Ústredie SZPB položili doobeda veniec zľava: V. Dobrovič, Z. Marton, V. Longauer a J. Kaňuk.
Foto 3: Členovia SZPB.
Foto 4: Pri pamätníku Sovietskej armády.
Foto 5: Pri poobedňajšom kladení vencov delegáciu Ústredia SZPB predstavovali zľava: Predseda rozhodcovskej komisie ÚR SZPB Jozef Dolník, tajomník ÚR SZPB Zdenko Marton a predseda SZPB Viliam Longauer.
Mierová a protifašistická pravda Petra Pellegriniho zvíťazila na celom Slovensku, keď okrem Bratislavy, porazila aj vojnové štváčstvo a zmierenie sa s koloniálnym područím protikandidáta.
Z hľadiska našich dejín to nie je nič výnimočné, Bratislava bola taká aj v auguste 1944, keď sa jej sedemtisícová vojenská posádka nechala odzbrojiť tisícovke Nemcov. Náš spoločný protifašistický postoj symbolizuje aj tento náprah na chlapské podanie ruky Petra Pellegriniho a tajomníka ÚR SZPB Zdenka Martona týždeň pred druhým kolom volieb pred Holubyho chatou na Veľkej Javorine.
