Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade
(Historicko - dokumentačná komisia)
DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA -
JEJ PRIEBEH - OSLOBODENIE A PORÁŽKA FAŠIZMU 1945
(Vybrané časti)


Doc. Ing. Karol P I T K A, CSc.
OBSAH
Aký je cieľ napísania vybraných častí po 60 rokoch ukončenia
druhej svetovej vojny, oslobodenia a porážky fašizmu		 3
Genéza vznikania fašizmu a zvlášť nemeckého nacizmu 4
- príčiny vzniku druhej svetovej vojny 6
Periodizácia druhej svetovej vojny 7
Prepadnutie a porážka Poľska 9
- "Čudná vojna" na západe 10
Dňom "D" sa stal 22. jún 1941, nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz 12
Rozhodujúce bitky - stretnutia armád v priebehu druhej svetovej vojny 13
- útok na Moskvu 13
- útok na Stalingrad 16
Tretie obdobie vojny 17
- Kurská bitka 17
- útok na Kyjev 19
Štvrté obdobie vojny 20
Invázia anglo - amerických vojsk do Francúzska 20
Vojenské operácie smerujúce k definitívnemu vytlačeniu
nacistických vojsk z územia Sovietskeho zväzu		 22
Oslobodzovanie juhovýchodnej Európy
- Rumunsko 24
- Bulharsko 24
- Budapešť 24
Vnútorný protinacistický odboj na Slovensku na prelome rokov 1944 - 1945 25
- Slovenské národné povstanie 25
Karpatsko - duklianska operácia 26
Aktivizácia protinacistických síl na prelome rokov 1944 - 1945
a ich charakteristika		 27
Rozhodujúci útok na celom sovietsko - nemeckom fronte 31
Oslobodenie Popradu, miest a obcí Podtatranského regiónu a Zamaguria 35
Oslobodenie Liptovského Mikuláša a horného Považia 38
Oslobodzovanie južného a stredného Slovenska 41
Boje o oslobodenie Banskej Bystrice 42
Oslobodenie juhozápadného Slovenska 44
Záver druhej svetovej vojny v Európe a kapitulácia Nemecka 49
Zahraničný odboj - účasť Slovákov a Čechov v tomto odboji 52
- Československé jednotky v zahraničí a ich pôsobenie 52
Konferencie protifašistickej koalície, ktoré mali vplyv na priebeh
2. svetovej vojny a na povojnové medzinárodné politické vzťahy		 56
- Casablanská konferencia 56
- Moskovská konferencia 56
- Teheránska konferencia 57
- Jaltská /Krymská/ konferencia 58
Záver 60
Poznámky 63
Literatúra a pramene 64
Prílohy - plány, tabuľky 68
AKÝ JE CIEĽ NAPÍSANIA VYBRANÝCH ČASTÍ PO 60 ROKOCH UKONČENIA DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY, OSLOBODENIA A PORÁŽKY FAŠIZMU
Ak chceme reálne a objektívne pochopiť príčiny, priebeh a dôsledky druhej svetovej vojny, musíme bez zaujatosti vychádzať z objektívnych faktov. Tieto fakty chápať v ich dialektickej súvislosti, komplexnosti a časopriestorovosti.
Odkrývanie pravdy, jej širokospektrálnosť, je v mnohom nepríjemné, avšak pre ďalší vývoj spoločnosti poučné a varujúce.
Dvadsiate storočie bolo storočím dvoch hrozných vojen, pričom jedna bola strašnejšia ako druhá. Tak ako prvá, tak aj druhá svetová vojna najviac postihla národy žijúce na európskom kontinente.
Keďže náš slovenský národ počtom malý a zložitou históriou veľký žijúci na európskom kontinente zohral dôležitú rolu v prvej aj v druhej svetovej vojne, je nutné, aby sme aj túto časť nášho bytia objektívne poznali.
V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby sa cielene, zámerne nezamieňali následky za príčiny a obete za páchateľov.
Z objektívneho poznania histórie vieme, že už v posledných rokoch 19. storočia sa začali zoskupovať najväčšie kapitalistické štáty do dvoch protikladných táborov. Prusko sa po svojom víťazstve nad Francúzskom v rokoch 1870 - 1871 zblížilo s Rakúsko - Uhorskom a pripravovalo sa na ďalšie výboje. Malo namierené na Blízky východ. Uhorsko bolo slabším partnerom a jeho snaha po získaní nových odbytíšť smerovala na Balkán.
Takto narazil nemecký a rakúsky imperializmus na Anglicko a Francúzsko. Začiatkom 20. storočia bolo už zrejmé, že rozpory medzi týmito dvoma skupinami imperialistických štátov povedú nevyhnutne k vojne o nové rozdelenie sveta. V roku 1914 prvá svetová vojna skutočne vznikla a trvala do roku 1918.
Slovenský ľud od samého začiatku bol proti vojne, Slováci nechceli bojovať za Rakúsko - Uhorsko, pretože boli po stáročia utláčaní najmä Maďarmi. Do tejto vojny boli vtiahnutí aj Slováci, boli zmobilizovaní, obliekli uniformy rakúsko - uhorskej armády, avšak využili prvú príležitosť k tomu, aby prebehli na druhú stranu. Vytvorili spolu s Čechmi vojenské jednotky a za pomoci našich politických predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja sa pričinili o vznik ČSR.
To zároveň znamenalo, že koncom druhej dekády 20. storočia (1918) sa ľudstvo dozvedelo dobrú správu, že sa ukončila prvá svetová vojna.
Na základe versaillského systému, ktorý bol dohodnutý na mierovej konferencii v Paríži 1919, kde sa zišlo 27 štátov hlavne USA, Francúzska a Anglicka boli uzatvorené mierové zmluvy s porazenými štátmi s Nemeckom a Rakúskom a v našom prípade s Maďarskom.
4. júna 1920 bola podpísaná zmluva a definitívne vytýčené hranice medzi Maďarskom a Slovenskom. To sa uskutočnilo vo Versailles, v paláci Trianon.
Porazené štáty v prvej svetovej vojne, najmä však Nemecko a zvlášť v našom prípade Maďarsko sa nikdy s prijatými závermi nestotožnili. To však už v tomto období vytváralo predpoklady pre zlú správu.
Neskorší rozpad versaillského systému, ktorý bol garantovaný zmluvami v dôsledku rozporov medzi Anglickom a Francúzskom, ktoré využil A. Hitler, keď sa stal ríšskym kancelárom v roku 1933 znamenalo, že versaillský systém bol potom definitívne likvidovaný roku 1938 Mníchovom a zároveň otvorená cesta k novej vojne.
Tu je, okrem iného, určitá náväznosť, spojitosť medzi prvou a druhou svetovou vojnou, ako druhou etapou prvej svetovej vojny.
Nemeckí nacisti ako agresori, z ktorých pochádzalo všetko zlo v druhej svetovej vojne, ktorí realizovali svoju ideológiu cestou politiky v tejto vojne nazvali tých, ktorí sa proti ním vo vlastnej zemi postavili - banditmi. Podľa nich (nacistov) boli všetci vojaci, partizáni, vojaci v SNP a všetci vojaci proti nemeckej okupácii v celej Európe "banditi" - a podľa toho sa s nimi ako s banditmi aj zaobchádzalo.
Aká to zvrátenosť - štátom, národom, obyvateľom, ktorých nacisti okupovali a likvidovali podľa svojich rasových zákonov, totálne porušovali ľudské práva a slobody, hovorili, že sú banditmi. Týmto národom, rasám išlo o ich bytie a nebytie, o ich holú existenciu.
Pre poznanie objektívnych príčin narastajúceho nacizmu v Nemecku (tiež v iných štátoch v Európe) je potrebné vychádzať z komlexného vývoja v Nemecku po prvej svetovej vojne, sociálno - ekonomickej situácie v tejto krajine, okolitých štátov a vo svete.
Stále musíme mať na pamäti, že "História je a musí byť prísna matka, ale spravodlivá".
V prípade záujmu napíšte mail na szpb@changenet.sk