KAROL PAJER - HRDINA BOJA PROTI FAŠIZMU
Výstava venovaná pamiatke mladého slovenského učiteľa, vlastenca, čs. dobrovolníka vo Francúzsku a bojovníka francúzskeho hnutia odporu, ktorý pomohol zachániť stovky detí pred deportáciou a položil život za slobodu Francúzska a Slovenska v bojoch na Mont - Mouchet pri mestečku Pinols
Úvod
Karol Pajer - krátka biografia
Cesta do Francúzska
Karol Pajer vo Francúzsku
Bojovník za slobodu Francúzska
Pamiatke Karola Pajera
Úvodom
Slovenskej verejnosti je dobre známy film Schindlerov zoznam, ktorý hovorí o záchrane židovských väzňov počas 2. svetovej vojny továrnikom Oskarom Schindlerom. Vďaka filmu Sila ľudskosti režiséra Mateja Mináča sa dostala do povedomia verejnosti aj činnosť Nicolasa Wintona, ktorý v roku 1939 zachránil 669 prevažne židovských detí. K týmto dvom osobnostiam sa rozhodne radia aj prof. Dr. Jozef Fišera a Karol Pajer, ktorí počas vojny vo francúzskom Vence zachránili niekoľko stovák detí, ktoré stratili vo víre vojnových udalostí rodičov a ocitli sa v bezvýchodiskovej situácii na území Francúzska. Pri tom všetkom nezabudli ani na ich vzdelávanie - Karol Pajer bol učiteľom detí, z ktorých väčšina nevedela po francúzsky. Svoj antifašistický postoj prezentoval aj ako vojak - dobrovoľník pri obrane Francúzska proti fašistickým okupantom v počiatočných fázach 2. svetovej vojny a neskôr ako bojovník francúzskeho hnutia odporu v strednom Francúzsku. Padol v boji proti spoločnému nepriateľovi za ideály demokracie a slobodu našich národov v júni 1944...
Meno mladého slovenského vlastenca Karola Pajera, vojaka, učiteľa a bojovníka francúzskeho hnutia odporu nie je slovenskej verejnosti veľmi známe. Výstava "Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu" približuje jeho osobný vklad pri presadzovaní demokracie a humanity v stredoeurópskom priestore v podmienkach 2. svetovej vojny.
Späť na začiatok článku.Karol Pajer - krátka biografia
Karol Pajer sa narodil 6. novembra 1919 v Klenovci v rodine krajčíra ako druhé dieťa. Mal brata Petra a sestry Elzu a Cecíliu. Po smrti otca sa jeho matka s deťmi presťahovala do Lučenca, kde Karol študoval na tamojšom gymnáziu. Po zabratí Lučenca horthyovským Maďarskom v marci 1939 odišiel do Banskej Bystrice. V štúdiu pokračoval na Čs. štátnom učiteľskom ústave. Tu zažil rozpad republiky i vznik samostatného slovenského štátu.
Uvedené udalosti výrazne ovplyvnili celú Pajerovu generáciu. Už ako dvadsaťročný vlastenecky cítiaci mladý človek postrehol nebezpečenstvo fašizmu. So skupinou priateľov aktívne prejavil svoj odpor k šíriacemu sa hnedému moru - inicioval vyhotovovanie a rozširovanie protifašistických letákov. Koncom r. 1939 odhalili orgány štátnej moci činnosť skupiny mladých antifašistov a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu i ďalším členom skupiny hrozilo trestné stíhanie a väzenie. Rozhodli sa preto opustiť slovenský štát a prejsť do Francúzska, kde sa formovalo československé zahraničné vojsko. K ilegálnemu prechodu do Maďarska sa odhodlali Karol Pajer, Janka Horváthová, Štefan Gömöri ( Gemerský ), Karol Jurčák, Gustáv Pietrik, Rudolf Husár a Ján Vojtek. Rozhodujúcim podnetom k emigrácii bolo predvolanie Okresného súdu v Banskej Bystrici v trestnej záležitosti proti Karolovi Pajerovi a skutočnosť, že o činnosti skupiny študentov sa dozvedelo aj nemecké gestapo.
Späť na začiatok článku.Cesta do Francúzska
Skupina mladých vlastencov opustila Banskú Bystricu 7. januára 1940. Pri Tomášovciach ilegálne prekročili nové slovensko-maďarské hranice a pokračovali do Maďarmi okupovaného Lučenca. Tam ich prichýlila Pajerova sestra Elza. Z Lučenca pokračovali do Budapešti, kam sa dostali 9. januára. Na francúzskom konzuláte ich zaregistrovali ako utečencov, ktorí chcú emigrovať do Francúzska. Presun vojnových emigrantov do Juhoslávie, ochotných bojovať v spojeneckých armádach, organizoval konzulát tak, že ich rozdelil do skupín a taxíkom ich nechal doviezť na juhoslovanské hranice. Karol Pajer so svojou snúbenkou bol v prvej skupine. Francúzskym konzulátom konšpiratívne platený prevádzač obidvoch šťastne previedol cez maďarsko-juhoslovanské hranice. Po vybavení formalít organizovalo francúzske vyslanectvo odchody dobrovoľníkov do Francúzska. Konzulát organizoval aj presun vojnových emigrantov ochotných bojovať v spojeneckých armádach do Juhoslávie. Karol Pajer a jeho snúbenka sa takto s prvou skupinou dostali do Belehradu. Tamojšie francúzske vyslanectvo sprostredkovalo ďalší presun dobrovoľníkov do Francúzska po mori. Keďže vojenské lode nemohli brať na palubu ženy, odišiel len Karol a jeho snúbenka Janka sa koncom septembra 1940 vrátila na Slovensko. Cesta Pajera do Francúzska trvala dva mesiace a viedla cez Grécko, Turecko, Sýriu, Libanon, Egypt, Tunis a Alžírsko do prístavu Marseille.
Späť na začiatok článku.Karol Pajer vo Francúzsku
V tom čase sa v juhofrancúzskom meste Agde formovalo československé zahraničné vojsko. Karol Pajer sa doň prihlásil v druhej polovici marca 1940. V Agde podstúpil prípravu na boje proti hitlerovským vojskám, ktoré postupne vpadli do Belgicka, Holandska, Luxemburska a v máji 1940 aj do Francúzska. Po kapitulácii Francúzska a demobilizácii vojakov čs. zahraničnej armády na francúzskom území bol Pajer opäť v Agde. Nepodarilo sa mu však dostať na loď, ktorá z prístavu Séte prevážala dobrovoľníkov do Anglicka. Odišiel do Marseille, kde od septembra 1940 pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci (Centre d´Aide Tchécoslovaque). Ústredie bolo súkromnou dobročinnou organizáciou a jedinou úradne uznávanou čs. inštitúciou v neobsadenej časti Francúzska.
Po porážke Francúzska sa v okolí Marseille nachádzali tisíce utečencov z takmer celej Európy. Medzi nimi boli aj slovenské, české, belgické, poľské a židovské deti, ktorých rodičov internovali, alebo odvliekli do koncentračných táborov. Ústredie organizovalo odchody vojakov do čs. zahraničnej armády, ďalším ľuďom pomáhalo získavať víza do zámoria. Finančná pomoc Ústrediu prichádzala predovšetkým zo zámoria, od amerických organizácií, krajanských spolkov a protestantských cirkevných zborov. Neskôr ilegálnou cestou cez Portugalsko a Švajčiarsko dotovala činnosť Ústredia aj čs. exilová vláda v Londýne. Podpory, ktoré Ústredie poskytovalo množstvu utečencov, stačili sotva na prežitie.
Karol Pajer sa tu zoznámil s Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími priateľmi vytvorili skupinku, ktorá pomáhala najmä deťom, ženám a raneným. Dozvedeli sa o opustenom školskom areáli pri meste Vence ned'aleko Nice a prenajali ho aj s poľnohospodárskymi pozemkami. So skupinou prvých dobrovoľníkov a opustených detí sa tam nasťahovali začiatkom apríla 1941. Zariadenie nazvali Kresťanský domov detí vo Vence a jeho poľnohospodárske podniky. Domov detí vo Vence sa postupne rozrástol na osadu s 23 budovami. Vhľadom k tomu, že väčšina detí nevedela po francúzsky a nemohli chodiť do vzdialenej francúzskej školy, ich výučba prebiehala priamo v domove. Medzi ich učiteľmi bol aj Karol Pajer. Vyučoval slovenčinu a češtinu, učil ich spievať ľudové a vlastenecké piesne, nacvičoval s nimi ľudové tance a viedol aj internát.
Cez zariadenia Kresťanského domova detí vo Vence prešlo do konca vojny 525 detí, počet dospelých bol okolo 126 osôb.
Po okupácii južnej časti Francúzska talianskym a nemeckým vojskom v novembri 1942 hrozilo deťom z domova vo Vence zavlečenie do koncentračných táborov. V roku 1943 sa ešte pred vstupom nemeckých vojsk do mesta podarilo premiestniť všetkých z domova do fariem v hornatom strednom Francúzsku. Ústredie čs. pomoci tam prenajalo sedem fariem aj s pôdou. Pajer pomohol presťahovať osadenstvo domova na takmer 1000 km vzdialenú náhornú planinu Mille Vaches. Časť dospelých sa vtedy pridala k partizánom, medzi nimi aj Karol Pajer.
Späť na začiatok článku. 
Bojovník za slobodu Francúzska
Po príchode do stredného Francúzska stal sa Karol Pajer príslušníkom francúzskej partizánskej skupiny FTPF ( Franc-Tireurs-Partisans-Françaises ). Cez deň vyučoval deti na jednej z fariem a po nociach sa zúčastňoval na akciách partizánov v départementoch Cantal a Haute Loire. V jednom z najväčších stretnutí s nepriateľom v priestore Mont - Mouchet pri mestečku Pinols padol 11. júna 1944 v boji s jednotkami SS.
Boje pri Mont - Mouchet
Boj pri Mont - Mouchet bol jeden z najdôležitejších bojov francúzskych partizánov a vôbec najväčší v počte nasadených bojových síl. Predchádzalo mu zhadzovanie zbraní a munície spojeneckými lietadlami, deštrukcie a zatarasenie prístupových ciest, sústredenie v horách a mobilizácia. Dňa 15. mája 1944 prišlo z rôznych kútov kraja Auvergne do pohoria Margeride v nadmorskej výške 1500 m asi 2700 bojovníkov. Regionálny veliteľ plukovník Emile Coulaudon ( Gaspard ) vydal 20. mája mobilizačnú vyhlášku, na základe ktorej sa do zbrane hlásilo ďalších 10 tisíc mužov. Coulaudon ich rozdelil do troch samostatných priľahlých oblastí, pričom priamo na Mont - Mouchet zostalo 3000 partizánov. Za svoje veliteľské stanovište a sídlo štábu si zvolil strategicky najvhodnejšie miesto, veľkú horáreň na čistinke hory Mont - Mouchet.
K prvému boju, na ktorom sa zúčastnil aj Karol Pajer, došlo 2. júna. Nemci podcenili počet partizánov, ich odvahu, odhodlanie a bojaschopnosť. Útok začal prápor SS v počte 800 mužov, podporovaný paľbou mínometov. Boj bol krutý. Partizáni však útoky SS odrazili, sami prešli do protiútoku a prinútili nemecké jednotky k ústupu. Bolo to prvé veľké víťazstvo partizánov štyri dni pred vylodením spojencov v Normandii.
V období od 3. do 10. júna sa obidve strany pripravovali na rozhodujúci boj. Na úsvite 10. júna proti 3 tisícom bojovníkov na Mont - Mouchet zaútočila nemecká divízia v počte 11 tisíc skúsených mužov, podporovaná ťažkými zbraňami a obrnenými vozidlami. Francúzske jednotky preukazovali v boji nesmierne hrdinstvo, dokonca na niektorých úsekoch prinútili nepriateľa k ústupu a spôsobili mu veľké straty. Keď však nepriateľ zo smeru Clermont - Ferrandu nasadil ďalšie posily, nariadil o 22. hod. francúzsky veliteľ ústup. Jediná voľná cesta z obkľúčenia viedla južne od mestečka Pinols. Ústup na tomto smere zabezpečovala Pajerova čata. Pajerovi sa podarilo udržať toto postavenie s obdivuhodnou odvahou a paľbou automatických zbraní zabezpečiť ústup svojich spolubojovníkov. Padol na svojom bojovom stanovišti - položil svoj život za spoločné ideály národov bojujúcich proti fašizmu v 2. svetovej vojne.
Francúzske jednotky ustúpili disciplinovane a bez väčších strát do pohoria Lioran, kde pokračovali v partizánskych bojoch. Len v samotnom boji pri Mont - Mouchet stratili Nemci 1400 padlých a 1700 ranených. Francúzi mali 160 padlých a 100 ranených. Spolu v bojoch v susednom Truyere stratili Nemci 3500 vojakov, Francúzi 350. Z pomsty vypálili Nemci mestečko Claviere a zastrelili 13 jeho obyvateľov. V celej oblasti popravili vyše 100 rukojemníkov...
Späť na začiatok článku.Pamiatke Karola Pajera
Krátko po vojne 4. 7. 1945 Francúzi ocenili obeť mladého Slováka Karola Pajera v rozkaze divízneho generála Ducheho č. 28, v ktorom veliteľ 13. vojenského okruhu udelil in memoriam pochvalu veliteľa divízie Pajerovi Karolovi, zvanému "Charles". Prezident Francúzskej republiky udelil in memoriam Karolovi Pajerovi francúzsky Vojnový kríž 1939-45 so striebornou hviezdou.
Vo februári 1947 bola Karolovi Pajerovi udelená Československá vojenská medaila a prezident republiky ho vyznamenal Československým vojnovým krížom 1939. Vďační občania Klenovca odhalili svojmu rodákovi na budove obecného úradu pamätnú tabuľu a miestnej materskej škole prepožičali názov Materská škola Karola Pajera.
Výstava "Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu" vznikla z iniciatívy JUDr. Ĺubomíra Moncoľa, klenovského rodáka, Klubu priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline ( jeho prezidenta, akademického sochára Štefana Pelikána a tajomníka Ing. Juraja Nedorosta ) a Obecného úradu v Klenovci ( starostu JUDr. Pavla Struhára ). Na odbornej príprave ( zber materiálu, námet a scénar ) sa podieľali JUDr. Ĺubomír Moncoľ a Dušan Halaj, CSc. Graficky ju upravil doc. Ing. Martin Halaj, PhD. Realizáciu zabezpečila firma NEDOROST Žilina. Verejnosti bola sprístupnená 7.11.2006 v Klenovci pri príležitosti prepožičania názvu "Materská škola Karola Pajera Klenovec" tamojšej materskej škole. Od 18.11.2006 do konca februára 2007 bola inštalovaná v priestoroch Múzea SNP v Banskej Bystrici. Pri príležitosti Dňa učiteľov bola inštalovaná v priestoroch Kultúrneho a metodického centra OS SR Trenčín od 29.3. do 13.4.2007 Späť na začiatok článku.
<<< späť
MirOn © 2007