HISTÓRIA 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR

HISTÓRIA 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR
Bratislava, december 1991
Kolektív autorov:
Gen i.m. Ing. GAJDOŠ Pavel - bývalý náčelník osvety 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR
plk.v.z. Prof.MUDr. REHÁK Alexander, DrSC. - bývalý šéflekár brigády
Gen v.z. SCHWARZ Karol - bývalý veliteľ 2. roty, 2. práporu brigády

Obsah:
-I. Prechod vojakov 1. pešej slovenskej divízie na stranu ČERVENEJ ARMÁDY - sústredenie v USMANI

-II. JEFREMOV - vznik a obdobie bojovej a politickej prípravy 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR

-III. PROSKUROV - bližšie k frontu a domovu

-IV. K A R P A T Y - prvé bojové vystúpenie 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v Z S S R

-V. SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE - účasť 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády

-VI. Záver

-Doslov

Obrazová časť

ÚVOD
Medzi vojenské a partizánske jednotky, ktoré sa významným spôsobom podieľali na boji proti fašistickému - hitlerovskému Nemecku počas 2. svetovej vojny patri rozhodne aj 2. čs. samostatná paradesantná brigáda v ZSSR, ktorej veľmi aktívna účasť v tvrdých bojoch proti fašizmu, za národné oslobodenie, za nové a spravodlivejšie usporiadanie oslobodenej ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY po stránke národnostnej, hospodárskej a sociálnej - je veľmi významným dôkazom účasti SLOVÁKOV na obnove novej ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY.
Semeno pre prechod slovenských vojakov na stranu Červenej armády zasievali neúnavní a smeli odporcovia slovenského ľudácko-gardistického režimu a vlastenci, ktorí napriek riziku ťažkých trestov, ba i vlastného života - odhodlane pracovali a agitovali medzi vojakmi a dôstojníkmi Slovenskej armády a presviedčali ich pri každej príležitosti - na vychádzke, v kasárňach, hlavne však v transportoch smerujúcich na východný front, aby prešli na stranu Červenej armády a obrátili svoje zbrane proti nemeckej fašistickej armáde. Dôležitú úlohu zohralo slovenské a české vysielanie moskovského a londýnskeho rozhlasu.
Výsledky tejto agitačnej práce sa začali prejavovať už koncom roku 1941 , pokračovali v roku 1942 a vyvrcholili v roku 1943 hromadným prechodom vojakov 1. pešej slovenskej divízie na stranu Červenej armády.
Korene zapustila brigáda v sústredení v USMANI, vo Voronežskej oblasti, kde bolo sústredených viac ako 2 100 vojakov a dôstojníkov slovenskej armády, ktorí prešli dobrovoľne na stranu Červenej armády a ako pluk slovenských dobrovoľníkov sa prihlásili do radov československého zahraničného vojska v ZSSR.
V úzkej súčinnosti s čs. veľvyslanectvom a čs. vojenskou misiou v Moskve poslalo vedenie Komunistickej strany Československa v Moskve medzi nich delegáciu svojich pracovníkov, a to: Marka Čulena, E. Friša, Gotwalda a ďalších Slovákov, ktorí už skôr prešli na stranu ČA, a to por. Pavla Gajdoša a vojaka Michala Ďurkáča. Títo mali za úlohu zoznámiť sa s pohnútkami prechodu, so situáciou na Slovensku, so zmýšľaním prebehlíkov a hlavne s ich ďalšími úmyslami.
Súčasne im objasnili ciele národnooslobodzovacieho boja - čím politicky pomohli zmobilizovať a organizačne zabezpečiť vstup do čs. zahraničnej armády v ZSSR. Získané poznatky boli použité na konkrétne využitie príslušníkov pluku slovenských dobrovoľníkov a najmä na ich zaradenie do - v tej dobe najmodernejšej vojenskej jednotky, čo nasvedčovalo o vysokej politickej dôvere a perspektíve ich vojenského vývoja.
Prijaté "PREVOLANIE - tisícov slovenských vojakov 1. pešej divízie - K SLOVENSKÉMU NÁRODU A K SLOVENSKEJ ARMÁDE" publikované koncom decembra 1943 v USMANI, bolo jasným dôkazom zmýšľania aj prevažnej časti slovenského národa a prakticky vyústilo v celonárodnom SLOVENSKOM NÍRODNOM POVSTANÍ 29. augusta 1944.
Ďalšie historické fakty o vzniku 2. československej samostatnej paradesantnej brigáde v ZSSR, jej bojovej a morálno-politickej príprave a najmä o bojovej činnosti na KARPATOCH a počas SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA, rozvádzame v hlavných rysoch v ďalších statiach.
História brigády je dokumentovaná veľkým množstvom foto- dokumentačného materiálu.

I. Prechod vojakov 1. pešej slovenskej divízie na stranu Červenej ARMÁDY - sústredenie v USMANI
Na východnom fronte sa zo slovenského vojaka postupne stával spojenec sovietskeho obyvateľstva, sovietskych partizánov a ilegálnych pracovníkov.
Postupné prechody skupín - Hirner 1941, Drugda 1941/1942, Gajdoš 1942, Nálepka 1943, ukrajinskí, bieloruskí, krymskí, odeskí partizáni, Marceli v roku 1943 - presvedčivo vyjadrovali mienku bojovať po boku Červenej armády proti nenávidenému fašizmu.
Zdroj rastu nášho vojska v ZSSR spoznávali štátni a politickí činitelia v zahraničí, najmä v Moskve, z rozborov politického vývoja na Slovensku a morálno-politického stavu slovenských vojakov, vyhnaných na východný front proti Rusom. Propagovali vieru vo víťazstvo Sovietskeho zväzu v nanútenej vojne a agitovali za prechod Slovákov z fašistickej armády na stranu Červenej armády.
Sovietske velenie dobre vedelo o zmýšľaní slovenských vojakov. Zástupca náčelníka Hlavnej politickej správy Červenej armády MANUILSKIJ poslal preto koncom roku 1942 na kaukazský front pplk. ČA VILČEVSKÉHO, Marka ČULENA a Eda FRIŠA s úlohou zorganizovať a politicky zabezpečiť prechod slovenskej divízie k Červenej armáde s dôrazom na získanie jej veliteľa generála Jurecha. Prejde generál, prejdú aj dôstojníci a mužstvo. Slovenskí vojaci sa podľa Manuilského mali stať príkladom pre Maďarov, Rumunov, Fínov .... . Žiaľ, táto skupina z Moskvy došla na front neskoro. Nariadený ústup divízie prekazil jej plánovaný a dokumentačné pripravený prechod. Len npor. MARCELI s 51 vojakmi a ďalšie drobnejšie skupiny sa dostali na sovietsku stranu a dlhou cestou zo Suchumi do Krasnogorska pri Moskve - sa dostali k 1. čs. brigáde v ZSSR v NOVOCHOPERSKU.
Čo sa nestalo na Kaukaze, vyvrcholilo koncom októbra 1943 v priestore Olgievky, Grigorievky a Askánii Novej na Ukrajine, kde odpor slovenského vojaka proti vojne vyústil dobrovoľným prechodom väčšej časti prvého bojového sledu 1. pešej divízie na stranu Červenej armády.
Bolo to práve v deň 25. výročia Martinskej deklarácie - 30. októbra 1943 - keď slovenskí vojaci stískali ruky kozákom generála Kiričenka a tankistom plk. ČA Jermačuka. Opätovali lásku láskou, keď si navzájom podávali ruky, veď červenoarmejci vedeli o nich, čakali ich - a to zásluhou dobrých kontaktov so sovietskymi partizánmi, ilegálnymi pracovníkmi a obyvateľstvom na prechodne okupovaných územiach. Nie všetci však došli. Keď fašisti zistili, že jednotky divízie nekladú Červenej armáde odpor, ale organizovane a dobrovoľne prechádzajú k sovietskym vojskám, hitlerovskí letci ich niekoľko ráz napadli guľometnou paľbou a bombardovaním. Niekoľko desiatok mladých slovenských chlapcov našlo v ten deň smrť a mnoho ich bolo ranených.
Prechod slovenských vojakov k Červenej armáde bol významný politický čin. Slovenský vojak ukázal cestu, po ktorej sa má uberať slovenský ľud.
Časť slovenských vojakov a dôstojníkov bojovala hneď po prechode v radoch Červenej armády, nebojácne ukazovala a odhaľovala oporné postavenia ustupujúcej 6. nemeckej armády. Prevažná časť však bola usmernená do prechodných miest sústredenia: Melitopol, Ivanovka a definitívne USMAŇ.
Krátko po prechode preletela éterom a sovietskou tlačou zdravica Iľju ERENBURGA "BUĎTE VÍTANÍ SLOVÁCI" ..... Nemci donútili Slovákov, aby pozdvihli ruku proti svojmu staršiemu bratovi - Rusku. Slováci sú však čestní a hrdí ľudia. Ich svedomie im ukázalo cestu. Prešli na stranu Červenej armády a dnes idú do boja proti odvekým utlačovateľom, spoločne so svojimi bratmi Čechmi. Idú po boku Ruska. ..... Fašisti sa neudržali na Volge, neudržia sa ani na Dnestri, neudržali sa na Kaukaze, neudržia sa ani v Karpatoch. Priatelia Slováci, buďte vítaní! Čoskoro Vás uvíta vlasť, Bratislava, Praha, obnovené, slobodné, demokratické a šťastné ČESKOSLOVENSKO.
Politicko-organizátorská práca sa prejavila v radoch slovanských vojakov zásluhou politicko-vojenského velenia Červenej armády a najvyšších štátnych a politických miest, ako aj priamou účasťou moskovského vedenie KSČ - osobne Marka ČULENA, E. Friša, Grünwalda a ďalších už v sústredení v USMANI, ktorí nabádali do vstupu a do boja v radoch nášho vojska v Sovietskom zväze. Osvetovo-výchovné pôsobenie vykonávali prednáškami, besedami, rozhovormi a natáčaním prejavov do slovenského vysielania moskovského rozhlasu.
Konkrétny výsledok vyznel v "PREVOLANÍ - tisícov slovenských vojakov 1. pešej divízie - k slovenskému národu a k slovenskej armáde", ktoré bolo prijaté 29. decembra 1943 v USMANI na slávnostnom zhromaždení zástupcov jednotiek pluku slovenských dobrovoľníkov.
Toto PREVOLANIE bolo výrazným dokumentom vernosti slovenského ľudu k našej republike. Tam, na sovietskej pôde, bola znovu upevnená a prehĺbená bratské jednota našich národov. Tam, na sovietskej pôde, bude obnovená slávna tradícia československých zbraní.
"PREVOLANIE" našich slovenských bratov - ako to vyjadril vtedajší čs. vyslanec v Moskve Zd. Fierlinger - je nesmierne dôležitým vlasteneckým manifestom obráteným k domovu, povzbudzujúcim slovenský a český ľud k činom. Som si istý, že ich hlas nájde mocnú ozvenu. "Bojujeme za nové, demokratické Československo - hovorí sa v PREVOLANÍ - v ktorom bude rozhodovať vôľa ľudu, vôľa oslobodeného českého a slovenského národa. Pripájame sa k tým, ktorí prehlasujú, že v budúcej ČSR má byť upravený vzájomný pomer medzi Čechmi a Slovákmi na podklade úplnej rovnoprávnosti, podľa slovanskej zásady: rovný s rovným. Sme presvedčení, že takéto Československo bude vnútorne silné, vyrovnané a navonok odolné a jednotné. S nadšením vítame 12. decembra 1943 v Moskve uzavretú spojeneckú zmluvu medzi ZSSR a ČSR a vidíme v nej záruku toho, že sloboda a nezávislosť Č S R , za ktorú ideme svoje životy položiť, spočíva na dobrých a spoľahlivých základoch. Vieme, že vyjadrujeme mienku prevažnej väčšiny slovenskej verejnosti, keď sa vyslovujeme pre bratský zväzok s veľkým ruským národom a víťazným Sovietskym Ruskom, touto mohutnou a spoľahlivou oporou a záštitou všetkých slovanských národov."
PREVOLANIE bolo uverejnené v januárovom čísle Československých listov v Moskve (1944). Veľký význam mu pripisovali poprední politickí činitelia na Východe i na Západe.
Poslanec Šverma v liste pre Slovanský výbor v januári 1944 v rozsiahlom rozbore vyzdvihuje, že " je to úprimný hlas slovenských chlapcov, ktorí konali tak, ako to cítilo ich slovenské srdce, ako ich viedla láska k vlasti. ... Je to hlas Slovenska, skutočný a slobodný hlas Slovenska, ktorý zaznieva v ich manifeste. Manifest ukazuje, že (citujeme) "Miesto Slováka nie je po boku Nemcov a Maďarov proti Rusom a Spojencom, ale po boku Rusov a Spojencov v nerozlučnom zväzku s českým národom proti Nemcom a Maďarom" ... Ako my tu na ruskej pôde bojujeme v bratskej zhode a bok po boku s Čechmi, tak aj Vy veďte na domácej pôde svoj boj v nerozlučnom zväzku s českým národom." Šverma na základe Prevolania podčiarkuje, že spoločný osud s Čechmi v jednotnom Československom štáte - je jasná a jednoznačná vôľa všetkého slovenského ľudu.
Šverma v tomto liste komentuje v Prevolaní proklamovaný vzťah medzi Čechmi a Slovákmi takto:
"Manifest slovenských vojakov, ktorí do celého sveta jasne tlmočí odhodlanie slovenského ľudu bojovať za oslobodenie všetkého slovenského ľudu od fašizmu a za oslobodenie Československej republiky, hovorí významnou rečou aj k všetkým činiteľom a predstaviteľom nášho Československého národného frontu. Ukazuje vôľu slovenského ľudu: "Byť v Československej republike rovnoprávnym národom, svojbytným národom! Vymôcť si uznanie tohto samozrejmého práva! Skoncovať so všetkými špekuláciami o "československom národe", ktoré urážajú slovenské národné povedomie a kalia vzťah medzi Čechmi a Slovákmi - ktoré v minulosti oslabovali Československú republiku a boj za jej oslobodenie!
Možno si želať, aby tento hlas slovenských chlapcov, skutočný hlas slovenského ľudu, ocenili a pochopili všetci činitelia nášho československého domáceho i zahraničného oslobodzovacieho hnutia."(Ján Šverma: Vybrané spisy, Praha 1955, str. 133-135).
Toto PREVOLANIE s ďalšie povzbudzujúce relácie a činy moskovského rozhlasu, ohlasy našich partizánov, 1. poľného práporu, 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR a príslušníkov našej brigády v ZSSR - cestou moskovského a londýnskeho rozhlasu - padli na úrodnú pôdu na celom území ČSR a ich výsledok sa prejavil spontánnym vystúpením ľudových más v slávnom S N P a Pražskom povstaní.
Príchodom slovenských vojakov na stranu ČA sa značne rozšírili rady príslušníkov čs. zahraničného odboja v ZSSR, kde od roku 1942 existovala čs. jednotka pod velením pplk. L. SV0BODU, ktorá začiatkom roku 1943 po boku Červenej armády prešla hrdinským bojom pri SOKOLOVE, ako samostatný poľný prápor a od mája 1943 ako 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR, ktorá koncom roku 1943 bojovala o KYJEV, RUDÚ a BIELU CERKEV.
Takýmto - v našej novodobej histórii jedinečným dokumentom - ako bolo PREVOLANIE z decembra 1943, s významným politickým programom, sa nemôže pochváliť ani jedna jednotka pred vstupom do Československej armády v ZSSR alebo na Západe.
Po vybavení formalít a skončení karantény, začiatkom januára 1944, odišlo z USMANE do JEFREMOVA 2 028 preverených slovenských vojakov, poddôstojníkov a dôstojníkov, ktorí vytvorili základ novoorganizovanej 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR. K brigáde dodatočne prišlo ešte 53 mužov po vyliečení.
Deň príchodu slovenských vojakov do JEFEEMOVA - 9. január 1944 -je súčasne dňom vzniku 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR.

II. JEFREMOV - vznik a obdobie bojovej a politickej prípravy 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR
Do Jefremova, mesta vzdialeného na 300 km južne od Moskvy sa zhromaždili do radov brigády príslušníci pluku slovenských dobrovoľníkov z USMANE, ďalšie doplnky od náhradného práporu z Buzuluku - zväčša zakarpatskí Ukrajinci a 40-členná skupina Slovákov z rôznych partizánskych oddielov ZSSR. Začiatkom apríla 1944 doplnili rady príslušníkov brigády Volyňskí Česi z dedín a miest oslobodených Sovietskom armádou na Ukrajine.
Brigáda bola rozmiestnená v bývalých kasárňach Červenej armády a iných verejných objektoch. Bolo obdivuhodné, že napriek veľkým obetiam, ktoré museli vynaložiť miestni obyvatelia pri obnove fašistami zničeného mesta, mali ešte dosť síl a prostriedkov starať sa aj o nás a pripraviť nám skutočne domáce prostredie. V plnej šírke nám vychádzalo v ústrety aj sovietske velenie a politickí činitelia mesta Jefremova, ktorí sa o nás starali nielen po vojensko-politickej stránke, ale aj po stránke spoločenskej.
Táto jednotka mala zvláštny charakter, a to vzhľadom na jej budúce použitie v tyle nepriateľa - špecificky na našom území. Bola prakticky najmodernejším druhom vojsk v tejto dobe.
Veliteľom brigády sa stal pplk. Vladimír Přikryl, vyznamenaný Radom Suvorova za boje o Bielu Cerkev a jeho zástupcom bol menovaný pplk. Viliam Lichner - príslušník pluku slovenských dobrovoľníkov z Usmane.
Zloženie brigády bolo takéto:
1. Veliteľstvo brigády so štábom a brigádne jednotky: štábna rota, spojovacia rota, ženijná rota a autorota;
2. 1. výsadkový prápor Každý prápor mal 3 pešie roty, rotu ŤG, rotu PTP, mínometnú rotu
3. 2. výsadkový prápor a veliteľskú rotu
4. delostrelecký oddiel:3 palebné batérie 76 mm kanónov, batéria 120 mm mínometov a veliteľská batéria;
5. protitankový oddiel:3 palebné batérie 45 mm kanónov, rota PTP
6. Protilietadlový oddiel:1 batéria protilietadlových kanónov 37 mm, 2 roty veľkorážných protilietadlových guľometov;
7. Zmiešaný priezvedný oddiel - pôvodne tankový prápor a cyklistická rota.
Celkový počet - 2 807 osôb.
Po prezentácii a vytvorení organizačných celkov sa začalo s intenzívnym výcvikom podľa predpisov platných v čs. jednotkách v ZSSR - čím sa utvorili podmienky na začiatok paradesantného výcviku.
Sovietski dôstojníci zorganizovali kurz paradesantných inštruktorov a ukladačov padákov.
Vlastný paradesantný výcvik mal dve etapy.
Prvé etapa prebiehala od 1. 2. do 28. 2. 1944 a bola zamerané na prípravu zoskoku z balóna a na výcvik jednotlivca.
V druhej etape - od začiatku marca do 15. 4. 1944 sa cvičili zoskoky s balóna a postupne z lietadiel. Súčasne prebiehali taktické cvičenia čiat, rôt a batérií, vykonávali sa poľné streľby a bojové cvičenia spojené s vysadzovaním celých rôt z lietadiel.
Špeciálna úloha, pre ktorú bola brigáda určená - boj v tyle nepriateľa - si vynucovala mimoriadne náročný výcvik. Plánovaný čas na prípravu bol veľmi krátky. Museli sa do krajnosti využiť všetky možnosti - rozkaz znel: "Cvičiť v akomkoľvek teréne, za akéhokoľvek počasia a v ktorejkoľvek dennej dobe."
Výcvik prebiehal od včasného rána do neskorej noci a tri razy v týždni boli nočné cvičenia. Týždne od januára do apríla sa niesli v znamení tvrdého výsadkárskeho a bojového výcviku. Program sa dodržiaval veľmi presne, napriek mimoriadnej zime, mrazu a snehovým fujaviciam. Namáhavé terénne cvičenia, zoskoky s balónov, lietadiel - znášali vojaci dobre - veď vekový priemer mužstva bol 23 rokov. Brigáde bola vyzbrojená sovietskymi zbraňami a snahou príslušníkov brigády bolo majstrovsky zvládnuť celú bojovú techniku.
Veľkú pomoc pri výcviku pre nás znamenali sovietski inštruktori. Títo obzvlášť pri paradesantnom výcviku odovzdávali cenné skúsenosti Červenej armády našej jednotke - patrili medzi nich najmä: rnjr. ČA Špak, npor. Čuchraj, kpt. Tereščenko, npor. Hofstein, npor. Pečorski a ďalší.
Tvrdou a neúnavnou prácou, ako aj nadšením všetkých príslušníkov brigády bol zvládnutý špeciálny paradesantný výcvik. Brigáda absolvovala 16 500 zoskokov, pričom úrazovosť nepresiahla 1 % - čo v porovnaní s inými armádami sveta predstavovalo najnižší priemer.
V tvrdom každodennom živote stmeľovala sa bojové sila jednotky a táto sa stvárňovala aj jednotne - politicky. Najväčšiu zásluhu v tomto smere mal poslanec Gottwald z Moskvy, ktorý cieľavedome navštívil brigádu v Jefremove dvakrát. Prvý krát presadil systemizovanie osvetovo-politického oddelenia brigády -osvety -a pri druhej návšteve zhodnotil výsledky politickej práce osvety, morálno-politický stav u brigády a výsledky odborného vojenského výcviku. V rozpore so stanoviskom MNO v Londýne podarilo sa presadiť, že hodnosti poddôstojníkov, rotmajstrov a dôstojníkov dosiahnuté na Slovensku boli definitívne priznané. K politickej stmelenosti a vysokému morálno-vojenskému stavu prispelo aj osvetové oddelenie brigády, ktoré súčasne redigovalo denný spravodaj "PLAMEŇ SLOBODY".
Dobrý morálny stav sa potvrdil aj pri organizovaní zbierky na fond výzbroje Červenej armády. Príslušníci brigády odovzdali 144 421 rubľov so želaním, aby sa za ne postavilo lietadlo s pomenovaním "VEČNÉ PRIATEĽSTVO ".
Dve slávnostné prehliadky
- z príležitosti skladania prísahy a osláv Dňa Červenej armády a
- prevzatia brigádnej zástavy po záverečnom cvičení
demonštrovali vysoké bojové a politické kvality 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR.
Po skončení druhej etapy sa konalo záverečné cvičenie, pri ktorom posilnená 2. rota 2. práporu vykonala prepad v tyle nepriateľa. Napriek sťaženým poveternostným podmienkam rota úspešne vykonala zoskok, za 17 minút zničila objekty letiska - sklady bômb, munície, pohonných hmôt, zničila lietadlá, živú silu nepriateľa a vyradila letisko z prevádzky. Hneď v prvej previerke obstáli príslušníci brigády čestne, zložili vojenskú maturitu pred vzácnymi hosťami: Zd. Fierlingerom, K. Gottvaldom, B. Vrbenským, M. Čulenom, pred zástupcami sovietskeho generálneho štábu a predstaviteľmi poľských a juhoslovanských vojenských jednotiek v Z S S R.
Úspešný záver výsadkového výcviku dokázal, že brigáda dosiahla charakter paradesantného zväzku, túto skutočnosť potvrdzovali s uznaním najvyššie orgány sovietskeho velenia, jeho politickí predstavitelia a naši politickí činitelia.
Poslanec Klement GOTTWALD to vo svojom príhovore pri odovzdávaní bojovej zástavy povedal: "Čoskoro dostanete príležitosť, aby ste tento dôkaz uskutočnili v praxi. Zasiahnete do boja v situácii, ktorá sa vďaka nášmu veľkému spojencovi - Sovietskemu zväzu - a Červenej armáde vyvinula pre vec našej slobody veľmi priaznivo. Červená armáda a v jej radoch tiež naše vojsko sa postavili na hrebene Karpát, na východnú hranicu republiky a nie je ďaleko deň, kedy pevnou nohou vkročia na pôdu našej zmučenej vlasti, aby ju mohli oslobodiť od cudzích votrelcov, vrátili ju opäť jej právoplatnému majiteľovi, nášmu ľudu československému. Tiež vy budete mať podiel na tomto veľkom oslobodzovacom diele. Niet pochýb, že podobne, ako naša slávna prvá brigáda - ponesiete zverenú zástavu so cťou, že ju ponesiete do Bratislavy, Prahy a že táto Vaša zástava zaujme jedno z najčestnejších miest v našom oslobodeneckom boji".
Červená zástava so zlatým nápisom "V JEDNOTE JE SILA" nastúpila s brigádou svoju bojovú púť .............
Blahoprajné telegramy prichádzali od popredných činiteľov zahraničného odboja - počínajúc prezidentom Dr. E. Benešom, predsedom vlády Mgsr. Šrámkom a ďalšími činiteľmi.
Slávnostnou prehliadkou, ktorá sa konala 23. apríla 1944 na počesť bojovej zástavy, skončil sa prakticky aj pobyt brigády v JEFREMOVE.
Od 30. 4. 1944 do 17. 5 . 1944 sa parabrigáda postupne presunula do PROSKUROVA - bližšie k frontu.

III. PROSKUROV - bližšie k frontu a domovu
Jednotky brigády sa rozmiestnili v kasárňach Červenej armády pri železničnej stanici. Velenie brigády okamžite aktivizovalo protilietadlovú obranu - nakoľko pre blízkosť letiska ČA a v dôsledku dôležitosti železničného a prepravného centra - bol Proskurov často vyhľadávaným terčom nemeckých bombardérov.
V druhej polovici mája sa začal ďalší intenzívny výcvik s cieľom zdokonaliť jednotky v taktických a súčinnostných cvičeniach s delostrelectvom, protitankovým delostrelectvom, ženijnými, spojovacími a ostatnými druhmi posilových prostriedkov.
Zdokonaľovalo sa balenie materiálu do nákladných padákov, povesovanie ťažkých zbraní a inej bojovej techniky pod lietadlá. Mimoriadny dôraz bol kladený na boj v tyle nepriateľa, v horách, na rýchle prepady objektov, štábov, na diverzné akcie a pod.
Vlastné použitie brigády úzko súviselo s vývojom bojových akcií smerujúcich cez našu vlasť. Tejto úlohe bol podriadený aj taktický výcvik veliteľov čiat, veliteľov rôt s práporov - vrátane posilových prostriedkov. Na špeciálnych mapách, dokonca i na plastických stoloch a mapách sa riešili bojové akcie na konkrétnom území východného Slovenska: obsadenie letiska v Prešove, obsadenie a udržanie dôležitých priesmykov, miest, dopravných spojov, mostov, predmostí na vodných tokoch a ich udržanie do príchodu hlavných síl.
Tieto prípravy úzko súviseli s dislokáciou dvoch slovenských divízií práve v tomto priestore - o čom malo sovietske velenie vedomosť a túto skutočnosť chcelo využiť na rýchly prielom v Karpatsko-duklianskej operácii, t.j. obsadenie východného Slovenska v priebehu 4-5 dní.
Završovanie bojovej prípravy sa darilo a stmelenie brigády po stránke bojovej a morálno-politickej sa dostávalo na najvyšší stupeň. Politickí a vojenskí činitelia z Moskvy - Fierlinger, Gottwald, Pika, Vrbenský a ďalší - boli spokojní a zdôrazňovali skorý príchod času nasadenia brigády do bojov.
Situácia v Proskurove umožňovala aj kultúrne vyžitie rôznymi predstaveniami v mestskom divadle, kine, návštevou sovietskych umeleckých súborov a skupín, súboru Víta Nejedlého a vlastnou ochotníckou osvetovou činnosťou.
Osvetovo-politická práca sa zameriavala na dokonalú prípravu príslušníkov brigády a ich pôsobenia na obyvateľstvo už v bojoch na vlastnom území v nadväznosti na orientáciu vyjadrenú v "PREVOLANl" k slovenskému národu a slovenskej armáde.
Slávnosť odovzdania československých štátnych vlajok všetkým 20. rotám a batériám s úlohou, aby boli vztýčené na pôde našej vlasti a strhujúci slávnostný pochod zdatných a sebavedomých jednotiek parabrigády mestom PROSKUROV - za účasti velenia 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, oblastných, štátnych a straníckych sovietskych zástupcov - bol výrazom skutočnosti, že brigáda je úplne pripravená na nasadenie do boja.
Rozhodný deň prišiel 29. augusta 1944 - keď vypuklo SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE. Už v noci na 30. augusta 1944 skoro ráno je brigáda na nohách. Na zhromaždeniach, mítingoch, príslušníci brigády manifestačné žiadajú rozkaz na odchod a na urýchlené nasadenie do bojov na pomoc SNP.
Na zhromaždení 30. augusta 1944 schválili telegram, ktorý odoslal veliteľ brigády najvyššiemu veliteľovi Červenej armády J. V. STALINOVI v tomto znení: "V historickom dni, keď slovenský národ povstal proti nemeckým okupantom a vedie ozbrojený boj s nimi a zradcami vo vlasti, dovoľte mi pán maršal STALIN, vyjadriť Vám srdečné želanie príslušníkov 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR bojovať čím skôr s nepriateľom a pomôcť našim bojujúcim bratom vo vlasti. Sme pripravení každú chvíľu na Váš rozkaz ísť do boja proti spoločnému nepriateľovi, berúc si príklad od slávnej Červenej armády, za oslobodenie demokratickej ČSR a naše priateľstvo premeniť za priateľstvo utužené spoločne preliatou krvou"
Dňa 4. septembra prišiel túžobne očakávaný rozkaz k presunu na front. Vtedy mala brigáda 110 dôstojníkov, 93 rotmajstrom, 1 047 poddôstojníkom a 1 683 vojakov. Spolu:2933 osôb.

IV. K A R P A T Y - prvé bojové vystúpenie 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v Z S S R
Prvý transport železničného presunu odchádza z Proskurova 6. septembra 1944. Cieľová stanica: PRZEMYSL, miesto, ktoré sa považovalo za sústredenie pred presunom vzdušnou cestou na pomoc Slovenskému národnému povstaniu.
Cestou sa uskutočnili zastávky na bývalých bojiskách u Bachmača a Zborova - pri pamätníku na návrší u Cecovej. Veliteľ brigády s delegáciou vzdáva poctu našim otcom, legionárom, ktorí tu padli v roku 1917 v spoločnom boji s nepriateľom, po boku rodiacej sa Červenej armády. Hlavným symbolom úcty bol spoločný boj so Sovietskou armádou, ktorého pokračovanie proti nenávidenému fašizmu prichádza do záverečnej etapy.
PRZEMYSL sa však nestal sústredením pre výsadkový presun na Slovensko, ale zastávkou pre nasadenie brigády na určený úsek karpatského frontu.
Pre sovietske velenie sa javilo zbytočným prepraviť letecky brigádu na Slovensko. Počiatočný bojový vývoj v Povstaní bol sľubný. Počítalo sa s využitím dvoch slovenských divízií na Karpatoch. Tým sa predpokladal rýchly postup sovietskych vojsk v plánovanej operácii na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Na 4. - 5. deň operácie mal byť obsadený Prešov.
Bolo to svojím spôsobom sklamanie pre príslušníkov brigády, ktorí horeli túžbou okamžite bojovať a pomáhať na povstaleckom území.
Nepriaznivý vývoj na duklianskom bojisku a zmena pomeru síl v prospech nepriateľa zapríčinili, že 2. čs. samostatná paradesantná brigáda bola nasadená do bojov v Karpatoch.
Najbližšie dni však ukázali, že zohrala dôležitú úlohu v súvislosti s prenesením hlavného úderu z centra na ľavé krídlo 38. Červenej armády, čo umožnilo obnoviť aktivitu útočiacich zväzkov na duklianskom smere a naďalej pútať veľké sily nepriateľa, ktoré hitlerovci nemohli použiť na likvidáciu Slovenského národného povstania.
Brigáda sa presunula do bojového úseku usilovným pochodom z Przemysla na Karpaty a za 48 hodín prekonala peši 128 km. Bez odpočinku postupne vystriedala 121. streleckú divíziu a prevzala 10 km široký úsek na čiare Haczov - Zarszyn - Zarszyna - Novosielec -Sanoczeka.
Ihneď po vystriedaní a zaujatí obrany 1 . a 2. paradesantný prápor uskutočňovali násilné prieskumy.
Dňa 16. septembra 1944 sa skončila prvá etapa bojov brigády, v ktorej nasadené jednotky parabrigády svojou bojovou činnosťou na jednotlivých smeroch útočného pásma:
a) zabezpečovali ľavé krídlo 38. Červenej armády,
b) v tvrdých bojoch v dňoch 13. - 16. septembra 1944 vytlačili nepriateľa z osád Milcza, Odrzechova, Nadolany, Pielnia a ovládli dôležitý operačný priestor Beska - z ktorého 18. septembra 1944 - 4. gardový tankový zbor a 31. tankový zbor začali útok cez horský priechod južne od Rymanova v smere na Duklu.
Dôležitosť a význam bojovej činnosti zvýrazňuje aj prítomnosť maršala KONEVA na pozorovateľni veliteľa brigády dňa 16. septembra 1944, zkadiaľ osobne sledoval boj 2. paradesantného práporu o osadu Besko. S priebehom boja bol spokojný a uložil veliteľovi brigády dobyť a ovládnuť priestor PULAWY. Súčasne prisľúbil, že po splnení úlohy presunie brigádu letecky na Slovensko. Maršal KONEV svoj sľub dodržal .
V druhej fáze jednotky brigády prenikli na smere Nadolany -Roztoky do hĺbky nepriateľskej obrany, čím značne oslabili nemecké obranné postavenia a uľahčili silný úder dvoch tankových zborov Červenej armády cez horský priechod na Duklu.
Ovládnutia priestoru PULAWY dňa 19. septembra 1944 ohrozili tyl fašistov a títo museli odsunúť svoju 75. a 68. pešiu divíziu z línie Dukla - Symanov na severné svahy južne od Dukly - Szklary - Surovicné, lebo im hrozilo obkľúčenie.
Týmto sa vytvorili podmienky, aby 4. gardový tankový zbor a 1. čs. armádny zbor spoločne ovládli priestor Fedorówka - DUKLA.
Dosiahnuté výsledky bojovej činnosti brigády v týchto operáciách môžeme stručne zhrnúť nasledovne:
- bojová činnosť brigády v dňoch 11. - 19. septembra 1944 nadobudla dôležitý operačný význam,
- brigáda prelomila tri dobre vybudované a silne hájené obranné postavenia a prenikla do hĺbky 12 km. Počas týchto bojov padlo 143 osôb, 437 mužov bolo ranených a 47 nezvestných,
- brigádu prekročili silné sovietske jednotky, rozšírili útok brigády a zboku zničili hlavné zoskupenie nepriateľa,
- podľa sovietskeho vojenského historika PROEKTORA "..... čestne splnila svoju bojovú povinnosť a mala podstatný podiel na celkovom priebehu Karpatsko -duklianskej operácie."
Po ťažkých, vysiľujúcich, no úspešných bojoch brigády v KARPATOCH - sa táto do 22. septembra 1944 sústredila v Kroscienku, aby sa pripravila na odlet.
V tomto priestore - generál R. Viest - ktorý bol určený za veliteľa 1. Čs. armády na SLOVENSKU a pripravený na presun s brigádou do Banskej Bystrice, odovzdával mnohým príslušníkom brigády za vynikajúce bojové činy vysoké vojenské vyznamenania.
Odhalenia pomníka v NOVOSELCIACH, otvorením pamätnej izby a premenovaním odbornej roľníckej školy - na školu 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR
a udelenia práva používať zástavu s týmto čestným názvom, zakončila sa dôležitá etapa histórie brigády na území Poľska počas druhej svetovej vojny.
Pomník v NOVOSELCIACH je symbolom poľsko-československého priateľstva ukovaného v spoločnom boji proti fašizmu a výrazom bratstva spečateného spoločne preliatou krvou sovietskych, poľských a našich vojakov za oslobodenie našich národov.

V. SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE - účasť 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády
Túžba príslušníkov brigády urýchlene pomôcť povstaleckému Slovensku bola nesmierna.
V čase pred presunom mala brigáda v plnej bojovej pohotovosti 2 144 príslušníkov v tomto zložení: dva prápory, ženijná rota, delostrelecký oddiel, protitankový oddiel, protilietadlový oddiel, spojovaciu rotu, autorotu a štábnu rotu.
Štáb brigády urýchlene vypracoval rozpis obsadenia jednotlivých lietadiel bojovníkmi, materiálom a bojovou technikou - vrátane ťažkých zbraní.
Najvyššie velenie Červenej armády rozhodlo 2. čs. samostatnú paradesantnú brigádu nasadiť ako súčasť vojenskej pomoci ZSSR - Slovenskému národnému povstaniu. Celú zložitú a veľmi náročnú úlohu zabezpečoval 4. gardový GOMEĽSKÝ bombardovací letecký zbor a 5. ORELSKÝ bombardovací letecký zbor. Lietadlá týchto zborov počas operácie od 4. septembra do 24. októbra 1944 uskutočnili spoločne 1 199 vzletov - z toho viac ako 705 úspešných,
počas ktorých dopravili na Slovensko 1 928 - 2 000 osôb, prevažne príslušníkov parabrlgády a 639 ton bojového materiálu. Počas existencie tohto vzdušného mostu došlo k 17 tragickým haváriám - vrátane zostrelov sovietskych lietadiel nacistami, pri ktorých zahynulo 66 príslušníkov sovietskeho diaľkového letectva, 68 príslušníkov parabrigády a 14 povstaleckých bojovníkov. Vzdušný most patril medzi konkrétne formy pomoci ZSSR Slovenskému národnému povstaniu - prichádzali ním na povstalecké územie všetky zásoby vojensko -technického charakteru, letecký pozemný personál 1. čs. stíhacieho pluku, 2. čs. samostatná paradesantná brigáda a mnohé významné osobnosti nášho domáceho a zahraničného odboja. Späť odvážali hlavne ranených povstalcov.
Podľa pôvodného plánu sa mal presun brigády na Slovensko uskutočniť 10. - 21. septembra 1944. Nakoľko 2. prápor skončil boje až popoludní 18. septembra a 1. prápor ešte 19. septembra bojovú úlohu na Karpatoch plnil - odsunul sa presun o 5 - 6 dní. Pre zhoršené počasie sa na povstalecké územie v noci z 25. na 26. septembra dostala len časť štábu brigády a jednotky parabrigády vyčkávali na presun v priestore Kroscienko až do 6. októbra 1944.
Bolo to v čase, keď situácia na povstaleckom fronte bola už veľmi kritická - nepriateľ ohrozoval Zvolen, letisko TRI DUBY .... V tejto mimoriadne zložitej situácii - keď fašisti v údolí Hrona dosahovali Hronskú Dúbravu, Železnú Breznicu, pristála 6. októbra 1944 večer na letisku TRI DUBY väčšia časť 2. paradesantného práporu - dve roty a časť ťažkých zbraní. Zvyšok 2. práporu priletel 8. októbra 1944.
Veliteľ 1 . ČSA na Slovensku gen. R. Viest vydal 7. októbra večer bojový rozkaz na nasadenie nekompletného 2. práporu s úlohou: zlomiť odpor nepriateľa na hlavnej komunikácii v údolí Hrona, postúpiť do priestoru Trnie, Železná Breznica, Ladno, Trnava Hora, zmocniť sa Jalnej a zastaviť postup nepriateľa. Akciu mali podporovať: partizánska brigáda kpt. J. Nálepku a jednotka kpt. Petríka -z povstaleckej armády.
Dňa 9. októbra sa 2. prápor doplnil skoro na plný stav a už 10. októbra prebiehali prudké boje o Kľačany a poobede sa 2. prápor zmocnil Trnavej Hory. Nepriateľ časť našich jednotiek protisečou z osady vytlačil a až po druhej úspešnej protiseči sa o 16,00 hod podarilo Trnavu Horu definitívne oslobodiť.
Dňa 11. októbra prebiehali ťažké boje o Hronskú Dúbravu - za účinnej pomoci delostrelectva 3. taktickej skupiny. Hlavná skupina 2. práporu úspešnou stečou zlikvidovala fašistov v Hronskej Dúbrave a dobyla Jalnú. Obe skupiny 2. práporu sa spojili, zabezpečili obranu a front sa na tomto úseku stabilizoval.
1. paradesantný prápor priletel na TRI DUBY 8. a 9. októbra, teda v čase, keď. nepriateľská bojová skupina SCHILL začala ohrozovať Zvolen od Banskej Štiavnice. Velenie 1. ČSA opäť vyriešilo nebezpečnú situáciu nasadením 1. paradesantného práporu na smer Kozelník - Banská Štiavnica. Pri postupe na Banskú Belú 11. októbra v ranných hodinách narazil predvoj 1 . práporu na silná nepriateľské jednotky s tankami. Rozpútal sa neľútostný boj 2. a 3. roty s fašistami Fašistické jednotky boli prinútené na ústup a po ich úspešnom prenasledovaní zaujala 2. rota podvečerom obranné postavenie asi 1 km od žakýľskeho mlynu a 3. rota sa vysunula západným smerom na cestu z Banskej Štiavnice do Sklených Teplíc. Obe roty sa zakopali a zastavili postup nepriateľa.
Nasadením 1. a 2. paradesantného práporu sa podarilo ohrozený úsek na juhozápade povstaleckého frontu stabilizovať.
Úspešným zásahom hneď v prvom boji získala brigáda uznanie a obdiv.
Keď sa nepriateľ pokúsil znovu prebiť ku Zvolenu cez Krupinu a Babinú - do 20. októbra sa zmocnil Babinej, Pliešoviec, Sásy a Senohradu - veliteľstvo 1. ČSA nasadilo 2. čs. paradesantnú brigádu v smere na Krupinu - Dobrú Nivu s úlohou v dňoch 20. - 22. októbra zlikvidovať prenikajúceho nepriateľa.
1. prápor začal úspešne rozvíjať protiseč a za podpory delostrelectva sa 20. októbra zmocnil Dobrej Nivy. Ďalej však nepokračoval, lebo gen. R. Viest odvelil 1. paradesantný prápor do priestoru Brezna na prehradenie postupu fašistov zo severovýchodného smeru.
Pozície 1. práporu zaujal priezvedný oddiel - stiahnutý zo zálohy veliteľa brigády.
2. prápor po ovládnutí výšiny Gavúrky zaujal obranu a kontroloval cestu Dobrá Niva - Sása.
Bojová skupina vedená škpt. Taláškom sa násilným prieskumom do večera zmocnila Pliešoviec postupovala na Sásu a rozhodnou protisečou dobyla Sásu - zaujala obranu a odrážala protiútoky nepriateľa. Nemci utrpeli značné straty v Pliešovciach, Sáse a na Zábave, kde boli vyradené tanky a ťažké zbrane. Po spojení s jednotkami 2. práporu vybudovali obranu na čiare Senohrad - Zábava a Oremov Laz - Zábava.
Úspešná akcia ďalej nepokračovala, nakoľko velenie 1. ČSA nasadilo brigádu na obranu Detvianskej doliny - proti silám 18. SS divízie Horst-WESSEL.
Od 23. októbra viedla brigáda v určených úsekoch ústupová boje a prakticky celá ťarcha ústupového boja na smeroch Vígľaš - Zvolen - Badín - Banská Bystrica a Podbrezová - Šálková ležala na parabrigáde. Ako posledná, na rozkaz, ústupovým bojom opúšťala 27. októbra 1944 Banskú Bystricu a ustupovala smerom cez Staré Hory na Donovaly - kde mala tvoriť zálohu veliteľa armády v tomto horskom obrannom postavení.
Rozkaz veliteľa 1. ČSA na Slovensku z 27. októbra 1944 o prechode na partizánsky spôsob boja, zastihol prápory, roty a skupiny 2. čs. paradesantnej brigády rozptýlené od Horehronia po Starohorskú dolinu - v nepretržitom dotyku s nepriateľom. Brigáda kryla ústup 1. ČSA a partizánskych jednotiek do priestoru Nízkych Tatier. Týmto sa vlastne skončila bojová činnosť brigády v etape pozičných bojov na povstaleckom fronte.
Stručné zhodnotenie bojovej činnosti brigády v tomto období:
a) po stránke vojenskej vniesla brigáda do povstaleckých bojov ofenzívne chápanie boja, dokázala, že i s relatívne malými silami sa dajú dosiahnuť vynikajúce bojové úspechy. Smelým a účinným vedením boja, rýchlym manévrovaním, odvahou a účinnou paľbou dosiahla na každom zverenom úseku významné výsledky napriek niekoľkonásobnej presile nepriateľa;
b) vysoký bol najmä morálno-politický prínos. Spočíval v tom, že vojaci a dôstojníci brigády sa prejavili ako chrabrí bojovníci a zápalistí poslovia víťazstva, viery v Sovietsky zväz a jeho účinnú pomoc. Chýr o prílete brigády sa bleskom rozniesol po všetkých bojových úsekoch a vniesol do nich odhodlanie do ďalších bojov. Vďaka hrdinstvu, vysokým morálno-politickým vlastnostiam príslušníkov brigády, posilnila sa autorita nezištnej pomoci ZSSR, 1. čs. armády na Slovensku a dobré meno vojakov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR - ako aj partizánskych jednotiek na našom území, ktorých jadro tvorili vynikajúci sovietski velitelia a partizáni, ako aj velitelia a partizáni vybraní z bývalých príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR a z iných partizánskych oddielov pôsobiacich na území Ukrajiny, Krymu, Odesy a pod.
Boje 2. čs. paradesantnej brigády v horách boli poslednou, ale najťažšou skúškou jej bojovej a morálno-politickej činnosti. Napriek chaotickej situácii 28. októbra 1944 rozdrobené jednotky brigády ustupovali organizovane do hôr, aby pokračovali v partizánskom boji.
Prvé významné bojové stretnutie brigády po ústupe do hôr sa udialo medzi Kozím chrbtom a Prašivou a na juhozápadných svahoch Prašivej. Tieto priechody obsadili silné fašistické jednotky a vyzývali vysilených povstalcov, aby sa vzdali. Po zistení tejto situácie delostrelecký oddiel brigády rozhodným úderom zničil a zmietol nepriateľa a zmocnil sa jeho techniky, pásových motocyklov, mínometov i poľnej kuchyne, a tak otvoril cestu na Prašivú tisícom vojakov, partizánov a civilov - vrátane vojensko-politického vedenia Povstania.
Obdobne na juhozápadných svahoch Prašivej zlikvidoval priezvedný oddiel brigády úderné jednotky fašistov a zmocnil sa jeho techniky a časti zbraní.
Tým sa začali hrdinské boje brigády -v horách, za nepredstaviteľne ťažkých podmienok a za neustáleho styku s nepriateľom.
Večer 29. októbra 1944 skupiny brigády dosiahli kótu 1 646 -v blízkosti tábora partizánskeho oddielu A. J. Jegorova. Súčasne s brigádou dorazili aj príslušníci HŠPH na čele s plk. ČA ASMOLOVOM. Na porade konanej ešte v ten večer sa rozhodlo, že brigáda prejde na partizánsky spôsob boja - pod velením HŠPH.
V tomto priestore sa sústredilo pod velením plk. Přikryla 560 vojakov, poddôstojníkov, 32 dôstojníkov a 6 rotmajstrov. Brigáda bola premenované na "2. československú partizánsku brigádu gen. L. SVOBODU" a bol jej určený priestor Kráľova Lehota, Poprad, Červená Skala a Brezno. Politickým komisárom brigády sa stal kpt. ČA. M. M. Glíder.
V dôsledku rozptylu jednotiek brigády pri ústupových bojoch prechádzali ďalšie časti príslušníkov brigády bez rozkazu k rôznym partizánskym útvarom. Vyše 160-členná skupina pod velením zástupcu veliteľa brigády pplk. V. Lichnera sa stala základom neskoršej čs. partizánskej brigády vo zväzku CHRUŠČOV - v priestore Poľany. Na liptovskej strane pôsobila silná partizánska skupina parabrigády pod velením škpt. Muzikanta - vyše 170 bojovníkov.
Okrem toho stovky jednotlivcov a skupín vstúpili do desiatok rôznych partizánskych oddielov a brigád, kde zodpovedne plnili tie najťažšie bojové úlohy v tyle nepriateľa.
Víťazný prechod cez Chabenec do Lomnistej doliny znamenal novú etapu bojov brigády na Pohroní. Prechodné sídlo bolo v Krpáčove, skadiaľ sa riadila a uskutočňovala bojová, diverzná a spravodajská činnosť.
Z jednotiek sústredených v priestore Krpáčovo sa vytvorili štyri samostatné partizánske oddiely pod velením: kpt. Marcelyho, škpt. Srpa, kpt. Maršáleka a kpt. Fišeru. Tieto zaujali bojové postavenia v stanovených priestoroch a v Krpáčove si štáb ponechal osvedčenú 1. rotu 1. práporu pod velením npor. Pivolusku s úlohou obrany priestoru a prístupov do Krpáčova.
Nezabudnuteľný zostane deň 7. novembra 1944, kedy sa skutočne v bojových podmienkach konalo mohutné zhromaždenie za prítomnosti vojenského a politického vedenia Povstania, HŠPH a zástupcov jednotlivých partizánskych brigád a oddielov, ako aj časti veliteľov 1 . čs. armády. Na mítingu prehovoril náčelník HŠPH plk. ČA Asmolov a veliteľ 2. paradesantnej brigády plk. Přikryl. Tu sa spontánne opäť potvrdilo odhodlanie pokračovať v spoločnom boji do víťazného konca - čo dokázalo jednomyseľnú orientovanosť a vernosť cieľom protifašistického odboja vyjadreným v Usmaňskom PREVOLANÍ.
V priestore Krpáčovo mal štáb brigády zotrvať do 3. decembra 1944, kedy tam mali byť zhodené prisľúbené a tak potrebné zásoby pre jednotky parabrlgády, ktorá priletela zo ZSSR a nemala v horách vybudované základne so zásobami streliva, potravín, liekov a pod., ako napríklad tie partizánske brigády, ktoré na našom území pôsobili už pred vypuknutím SNP.
Nedostatok munície, potravín, teplého šatstva - prinútil bojové skupiny brigády nadviazať spojenie s podhorskými dedinami a prostredníctvom ilegálnych buniek revolučných národných výborov a vlastencov získavať skromné prídely stravy a spoľahlivé správy o pohybe nemeckých jednotiek. Nič však neostane utajené, našli sa aj zradcovia a fašistické špeciálne cvičené prepadové oddiely postupne napádali skupiny brigády a tieto boli nútené dosť často meniť bojový priestor.
Dňa 30. novembra 1944 silné prepadové fašistické oddiely prepadli Krpáčovo a tým zmarili nádeje na prevzatie zásob. V urputnom boji padlo 16 príslušníkov brigády a 6 partizánov - ostatné jednotky a štáb brigády ustúpili hlbšie do horského masívu. V tomto období došlo k prepadom skupín brigády aj v okolí Mýta pod Ďumbierom, ale bez valných výsledkov.
Dňa 4. decembra sa brigáda prakticky skonsolidovala. Prvý prápor mal bojové zoskupenie vo Vajskovej doline a druhý prápor sa rozmiestnil severne od Mýta pod Ďumbierom. Na príkaz veliteľa brigády prešiel z liptovskej strany na pohronskú 3. prápor - pod velením škpt. Muzikanta.
Z bojových akcií do tejto doby treba spomenúť:
- úspešný bojový výpad 1. práporu na Laziská z Kľačianskej doliny,
- obrana priestoru veliteľského stanoviska HŠPH nad Kyslou, na Soliskách - na konci doliny Okružného potoka,
- krytie ústupu HŠPH zo Soliska po hrebeni Nízkych Tatier cez Chabenec,
- posledná služba a pocta poslancovi J. Švermovi,
- mnohé diverzné a spravodajské akcie, likvidácia zradcovských Benderovcov z Bujakova,
- prepad a likvidácia nemeckej posádky v Dolnej Lehote,
- obranný boj v Krpáčove, nad Mýtom pod Ďumbierom a nad Bujakovom.
V priebehu decembra pod velením HŠPH začala sa v brigáde aktívna morálno-politická práca a od polovice decembra sa v nej pokračovalo medzi civilným obyvateľstvom, s ilegálnymi revolučnými národnými výbormi - v tesnej súčinnosti s ilegálnymi pracovníkmi.
Koncom decembra zintenzívnili bojové a diverzné akcie v tyle nepriateľa v súčinnosti s postupujúcou Sovietskom armádou a rumunskými jednotkami. Tieto prakticky trvali do polovice februára 1945, kedy sa jednotky brigády na rozkaz veliteľa 1 . čs. armádneho zboru v ZSSB organizovane prebili cez líniu frontu a súčasne zabezpečovali aj prechod HŠPH na oslobodené územia sovietskymi a rumunskými jednotkami.
Po prechode z hôr sa brigáda postupne sústredila v Kežmarku, kde sa organizačne a morálno-politicky konsolidovala. V tomto priestore ešte zlikvidovala posledné zvyšky Benderovcov a Vlasovcov.
Koncom apríla 1945 sa presúvala na západ s ďalšími úlohami. Na presune ju zastavil koniec vojny - DEŇ VÍŤAZSTVA - 9. mája 1945. Jednotky brigády boli rozmiestnené na ochranu južných hraníc Slovenska.
Význam 2. československej samostatnej paradesantnej brigády na národnooslobodzovacom boji československého ľudu ja mimoriadny. Jej príslušníci prešli dlhým a zložitým vývojom od prechodu k Červenej armáde až po vstup do československej vojenskej jednotky v Z S S R, aby so zbraňou v ruke mohli po boku hrdinskej Červenej armády bojovať v Karpatsko - duklianskej operácii a v SNP až do víťazného konca.
2. čs. paradesantná brigáda si vyslúžila povesť konsolidovanej, spoľahlivej jednotky v SNP i v partizánskej vojne, pretože zodpovedne plnila úlohy i tam, kde mal nepriateľ prevahu síl a prostriedkov.
Keď zhodnotíme všetko, čo príslušníci brigády vykonali a prežili pri plnení bojových úloh od októbra 1944 do februára 1945 v tyle nepriateľa, kde bojovali, krvácali, ale aj víťazili - treba povedať, že bola elitným zväzkom pripraveným v Sovietskom zväze. Jej jednotky sa preslávili v bojoch pri Jalnej, Kozelníku, Dobrej Nive, Pliešovciach, Sáse a Detve, v ústupových bojoch pri Brezne, Šálkovej, Sliači, Badíne, v Moštenickej doline, Kyslej doline a na Kozom chrbte. S jej menom sú spojené miesta bojov na Solisku, Lazisku, v Krpáčove, Dolnej Lehote, Mýte pod Ďumbierom, Predajnej, ale aj oslobodenie Čierneho Balogu a Brezna.

VI. Záver
Dôveru vedenia štátnych a politických zástupcov Československa v Moskva, sovietskych najvyšších štátnych, politických a vojenských miest - vkladanú do 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR pri zakladaní - jej príslušníci nesklamali. Osvojili si v plnom rozsahu ciele národnooslobodzovacieho boja vyjadrené v PREVOLANÍ k slovenskému národu a pochopili, že hlavný boj za naša oslobodení je v rukách ľudu, ktorého vôľa je rozhodujúca pri usporiadaní pomerov v oslobodenej vlasti.
Tieto pokrokové myšlienky uplatňovala v Slovenskom národnom povstaní v spoločnom "boji s vojakmi 1. čs. armády na Slovensku, partizánmi a bojovníkmi za nové, sociálne spravodlivejšie usporiadanie pomerov v novej ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE.
Po ústupe do hôr prechádza na partizánsky spôsob boja a v priamom kontakte s partizánskymi jednotkami v horách, dostáva ich materiálnu podporu - pretože na rozdiel od partizánov, 2. čs samostatná paradesantná brigáde nebola na dlhodobý partizánsky spôsob života pripravená.
Vo svojom bojovom priestore v Nízkych Tatrách mala veľkú dôveru obyvateľov, udržiavala styk s revolučnými národnými výbormi a spolupracovala s nimi. Vedúci brezňanského okresného revolučného výboru a z iných miest a obcí prichádzali k brigáde s dôverou radiť sa o otázkach bojových akcií, mobilizácie síl na posledné boje s fašistami a pre morálno-politickú prácu medzi obyvateľstvom, tým sa stalo, že brigáda bola v povstaní skutočnou ozbrojenou zložkou slovenského ľudu a tešila sa jeho dôvere.
2. čs. samostatné paradesantná brigáda mala v boji proti fašizmu zvláštne postavenie po stránke vojenskej a morálno-politickej. Na svoju - početne neveľkú silu - splnila významné úlohy vo všetkých formách národnooslobodzovacieho boja.
Z ilegálnej formy boja vlastencov v slovenskej armáde vzniká kvalitatívne nová ozbrojená zložka ČESKOSLOVENSKÁ ARMÁDA.
Prechod celej organizovanej jednotky na stranu Červenej armády bol prejavom nezlomnej vôle Slovákov žiť spoločne s Čechmi v jednom štáte. Znamenalo to súčasne definitívny rozpad slovenskej armády a možnosť rozšírenia čs. vojenskej jednotky v ZSSR na stupeň armádneho zboru.
V bojoch na karpatskom fronte pod heslom "Prebijeme sa cez Karpaty na pomoc SNP" splnila brigáda významnú úlohu pri prenesení hlavného úderu 38. armády. Úspešný - dvanásť kilometrový prielom do hĺbky nemeckej obrany v predhorí Karpát - priniesol zvrat do priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a vytvoril priaznivé podmienky pre jej úspešné rozvinutie silnými mechanizovanými zväzkami a jednotkami 1 . čs armádneho zboru v ZSSR na pôvodnom duklianskom smere hlavného úderu.
Po splnení úlohy na Karpatoch prešla brigáda na novú formu ozbrojeného zápasu - do otvoreného boja v ozbrojenom povstaní. v SLOVENSKOM NÁRODNOM POVSTANÍ bola najkonsolidovanejšou jednotkou, na ňou plnené bojové úlohy sa bolo možné spoľahnúť vojensky a aj morálno-politicky. Brigáda sa stala v SNP, ako prvá z čs. vojenských jednotiek v zahraničí ozbrojenou zložkou našej národnej a demokratickej revolúcie a túto úlohu plnila do oslobodenia a aj po oslobodení.
Prechod na partizánsky spôsob boja bol treťou a najťažšou formou ozbrojeného zápasu. Brigáda si prakticky zachovala svoj organizačný rámec a stala sa významnou posilou partizánskeho hnutia vôbec, Jej príslušníci, ktorých sa nepodarilo po ústupovom boji do hôr začleniť do jadra brigády, sa osvedčili v iných partizánskych oddieloch. Neboli v nich cudzí, pretože mnohí partizánski velitelia a organizátori partizánskeho hnutia na Slovensku boli bývalí príslušníci 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR - vysadení na územie Slovenska a Čiech hlavným štábom partizánskeho hnutia na UKRAJINE.
Po úspešných bojoch v tyle nepriateľa a spojení sa s jednotkami Červenej armády a rumunskými jednotkami koncom februára 1945 - sústreďujú sa príslušníci brigády v Kežmarku, kde sa brigáda znovu formuje, doplňuje a pripravuje na záverečné boje. Zasiahne ešte pri likvidácii zvyškov fašistických a vlasovských jednotiek v pohorí Nízkych a Vysokých Tatier a presúva sa na západ.
Na presune ju zastihol koniec vojny - Deň víťazstva - 9. máj 1945. Jednotky brigády dostali rozkaz obsadiť posádky na Slovensku a zabezpečiť južné pohraničie - oslobodené od Maďarov.
Z hrdinských bojových činov, ich obetí a z politických postojov jej príslušníkov môžu čerpať vzory a príklady ďalšie generácie československých občanov - najmä mládeže.

DOSLOV
Roky plynú, pamätníci odchádzajú, slávne bojové a protifašistické tradície, historické fakty - hrdinské činy - ktoré tvorili základné kamene pre nové, demokratické Československo - treba zachovať a zakotviť do novodobej histórie našich národov.
Načim ich zakotviť v análoch skutočného priateľstva a bratstva spečateného preliatou krvou
- hrdinského sovietskeho ľudu jeho víťaznej a chrabrej Červenej armády, hrdinských partizánov a vlastencov,
- statočného československého ľudu a vlastencov v SNP a hrdinskými činmi partizánskych jednotiek na území Slovenska a Čiech
- vo víťazných bojoch príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a ostatných čs. bojových jednotiek na Západe v súčinnosti s víťaznou koalíciou za obnovenú ČSR v oblasti národnostnej, hospodárskej a sociálnej.
Našej verejnosti je málo známa história 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR a to s toho dôvodu, že jej histografia dosiaľ nevenovala náležitú pozornosť. aj to, čo bolo napísané a vytlačené nepreniklo do vedomie verejnosti.
Kniha veliteľa brigády gen, Vladimíra Přikryla z roku 1946 "POKRAČUJTE V HORÁCH"
bola z knižníc vyradená, i keď bol veliteľ brigády v roku 1968 plne rehabilitovaný.
Odborná práca historika mjr. Karla Krátkeho v 2. zväzku "Za svobodu Československa" z roku 1961 bola do roku 1969 v knižniciach tiež nedostupná.
Krátke publicistické príspevky jednotlivcov v tlači, rozhlase ea televízii ako spomienky a subjektívne hodnotenia nie sú dostatočné pre objektívne hodnotenie a posúdenie tejto významnej vojenskej a partizánskej jednotky.
Celkový prehľad monografických prác príspevkov zo zborníkov a periodík je špecifikovaný v publikácii Štátnej vedeckej knižnica v Banskej Bystrici "Druhá čs. samostatná paradesantná brigáda v ZSSR vydaná v roku 1985 - publikácia ŠVK B. B. 834.
K dispozícii je dostatok fotodokumentačného materiálu o zrode a živote brigády.
Sme presvedčení, že štátne , politické a vojenské orgány, ako aj odborné kruhy historikov pochopia našu snahu prispieť k poznaniu brigády a predostrieť jej bojové a morálno - politické tradície našej verejnosti. Tým prispejú k výchove mladých ľudí k národnej hrdosti a vzdajú tak česť a hold nezištnému boju ich otcov, dedov a pradedov sa lepší život slovenského a českého národa.
Najrozhodnejší prelom vo vzájomných vzťahoch našich dvoch bratských národov od vzniku spoločného štátu v roku 1918 - nastal po 75. rokoch, t. j. od 1. januára 1993.
Tento deň zaznamená naša novodobé história ako rozhodnutie politickej reprezentácia Čiech a Slovanská o rozdelení Č S F R na dva samostatné a suverénne štáty:
ČESKÚ REPUBLIKU a SLOVENSKÚ REPUBLIKU
Toto rozhodnutie, proklamované s odvolaním sa na prejavenú dôveru voličov vo voľbách v minulom roku, môže mať svoje úskalia a kladné, ale aj tienisté stránky.
Nie sme povolaní hodnotiť toto mimoriadne závažné rozhodnutie - jeho správnosť a opodstatnenosť potvrdí ďalší vývoj v blízkej a vzdialenejšej budúcnosti .
Želáme si však, aby oba naša národy, skĺbené vzájomnými obrannými, ekonomickými , kultúrnymi a rodinnými vzťahmi, ako aj tradičnou vzájomnou pomocou a podporou vo všetkých sférach života naďalej úspešne spolupracovali Len úzkou a spoločnou koordináciou úloh a cieľov vo vzťahu k európskemu a celosvetovému spoločenstvu vidíme ďalší a dokonalejší rozvoj našich ťažko skúšaných národov.