75. výročie SNP v geostrategických súvislostiach

PAVOL JANÍK

75. výročie SNP v geostrategických súvislostiach

Desaťročiam, ktoré nasledovali po ozbrojenom vystúpení v rámci Slovenského národného
povstania, tiež nechýbali dramatické zvraty – a to aj vo vzťahu k hodnoteniu tejto významnej
udalosti našich moderných dejín. Ak sa pred prelomovým rokom 1989 už ustálil spoločenský
postoj k SNP a vyzeralo to tak, že už k nemu vlastne niet čo dodať, že už o ňom vieme naozaj
všetko, v rámci zmeny politického systému sa i veci zdanlivo skamenené, raz a navždy
vytesané do pomníkov a naveky odliate do bronzu znova dali do pohybu.
Zoči-voči úsiliu postľudáckych kruhov urobiť z 29. augusta 1944 najčernejší deň slovenskej
histórie, ale aj zoči-voči pretrvávajúcim tendenciám zľahčovať konkrétne zločiny, ktoré sú
vraj nevyhnutným sprievodným javom všetkých ozbrojených konfliktov, i zoči-voči
prehliadaniu reálnych geopolitických súvislostí a dlhodobých geostrategických dôsledkov
SNP, treba k jednému z kľúčových a osudových momentov našej minulosti zaujať zreteľné,
zrozumiteľné a nanajvýš racionálne stanovisko. Treba jednoznačne konštatovať, že Slovenské
národné povstanie predstavuje náš vlastný autentický a rozsahom neprehliadnuteľný
príspevok k celoeurópskemu protifašistickému odporu.
Určité mocenské kruhy sa už pokúšali vygumovať Slovenské národné povstanie z histórie –
zdanlivo paradoxne, ale v skutočnosti úplne logicky spolu s tzv. slovenským buržoáznym
nacionalizmom a jeho predstaviteľmi, ktorých osudy sa organicky spájali práve s Povstaním.
To sa písali 50. roky a vo vlne represálií, ktoré rozpútal a ktorým neskôr i sám tragicky
podľahol generálny tajomník KSČ Rudolf Slánsky (otec niekdajšieho veľvyslanca Českej
republiky v Slovenskej republike) boli brutálnemu mučeniu na úrovni metód hitlerovskej
nemeckej štátnej tajnej polície vystavení poprední slovenskí ľavicoví intelektuáli – napríklad
fenomenálny básnik Ladislav Novomeský a významný politik Dr. Gustáv Husák. Práve on ako
bývalý stalinský väzeň a neskorší hlavný normalizátor sa na základe vlastných bolestných
skúseností najväčšmi pričinil, že dôsledky vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste
1968 nemali monštruózny charakter.
S nárastom politického sebavedomia, ktoré vyústilo do slovenskej nezávislosti, začiatkom 90.
rokov začalo určitým kruhom Slovenské národné povstanie pre zmenu vyhovovať ako symbol
odporu proti slovenskej štátnosti. Treba otvorene pripomenúť, že hra s touto kartou sa ešte
neskončila – nielen v niektorých zahraničných mocenských laboratóriách, ale ani v centrálach
niektorých slovenských politických strán a ich zoskupení.
Zodpovední predstavitelia nášho verejného života bez ohľadu na to, či patria k opozícii alebo
vládnej garnitúre – ak sa pokladajú za autentickú reprezentáciu suverénnej krajiny – by mali
dôrazne poukázať na skutočnosť, že odmietavý postoj k slovenskej štátnosti bol a je
zásadným politickým omylom.
Principiálne nezmierenie sa s pronacistickým politickým režimom a hrubým porušovaním
ľudských práv nemožno stotožňovať so zavrhnutím idey národnej svojbytnosti. Treba tiež
jednoznačne konštatovať fakt, že súčasná demokratická Slovenská republika sa nehlási ku
kontinuite so Slovenskou republikou z vojnového obdobia, ale k demokratickej tradícii

československého štátu, ktorého sukcesiou sa vytvorila. Pripomeňme i okolnosť, že o obnove
Československa po II. svetovej vojne, ako aj o jeho začlenení do sféry vplyvu Sovietskeho
zväzu sa reálne rozhodlo už pred vypuknutím Slovenského národného povstania v rámci
povojnového usporiadania Európy na báze dohody víťazných mocností. Súčasťou tohto
procesu bolo uznanie Benešovej exilovej čs. vlády v Londýne a historická zmluva medzi E.
Benešom a J. V. Stalinom z roku 1943.
Ak má byť Slovensko zvrchovaný a demokratický štát, musí mať prirodzenú ambíciu
etablovať sa ako všeobecne rešpektovaný subjekt vlastných dejín, teda nemá zostávať iba v
pozícii objektu cudzích záujmov. Na to by mali myslieť súčasní slovenskí politici nielen pri
oslavách výročia Slovenského národného povstania, ktorému nepochybne prináleží pevné a
čestné miesto v novodobej histórii našej vlasti, pretože dáva jej štátnopolitickým
východiskám nezmazateľný punc spontánneho odmietania všetkých foriem totalitarizmu.

20
aug
2019

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*