Anton Čiernik, Suchá ratolesť

Zdá sa, že problém straty identity predstaviteľov slovenskej inteligencie je v súčasnosti rovnako aktuálny, ako tomu bolo aj počas života S. H. Vajanského. Vďaka tomuto predstaviteľovi slovenského realizmu môžeme konštatovať, že vplyv tzv. svetoobčianstva (globalizácie) na spoločnosť nie je v našich končinách novým fenoménom.

Vzdelanie prináša jednotlivcovi nové možnosti. Veľkým nebezpečenstvom pre spoločnosť je však stav, keď finančný prospech je dôležitejší ako morálne hodnoty. Nadobudnuté vedomosti možno ľahko speňažiť, častokrát aj na úkor dobrých mravov. Z ľudí sa tak stávajú len akési „letiace tiene“. Aj keď Vajanský pôsobil len na začiatku industriálnej doby, postrehol, že peniaze majú globálny charakter a najlepším predpokladom pre ich rozmnožovanie je globálna spoločnosť. V podmienkach rastúcej sily peňazí je dôležité, aby inteligencia nestratila kontakt s mravným odkazom predchádzajúcich pokolení a venovala všetky svoje sily v prospech  rozvoja dôstojnejšieho života.

V našej histórii možno nájsť až príliš veľa prípadov, keď skupina vyvolených jednotlivcov len vymenila svoje vedomosti za konzumný život bez ohľadu na budúcnosť svojej krajiny. Stali sa tak len akýmisi príživníkmi, či suchou ratolesťou. Z pohľadu súčasnej strednej generácie sa v novodobej histórii Slovenska zdá byť najtraumatizujúcejším príkladom egoistického správania predstaviteľov inteligencie obdobie predchádzajúcich dvadsiatich siedmich rokov.

Súčasný stav v spoločnosti významne ovplyvnila skutočnosť, že v hektickej epoche udalostí po novembri 1989 neboli predstavitelia slovenskej inteligencie schopní vystupovať ako dôstojný partner nielen na medzinárodnej úrovni, ale predovšetkým vo vzťahu k svojim českým kolegom. Uspokojili sa tak s druhoradou funkciou vykonávateľa predpísaných reforiem bez ohľadu na potreby občanov na Slovensku. Takýto postoj im však umožnil rozsiahle finančné benefity a doživotnú rentu. Mimoriadne zarážajúcou skutočnosťou je predovšetkým fakt, že mnohí neváhali vymeniť za peniaze aj svoje celoživotné presvedčenie a vytvorili uzavretú spoločnosť s nálepkou humanizmu, ktorej typickým znakom boli hlboké vnútorné názorové rozdiely.

Niet sa čo čudovať, že niektoré osobnosti slovenskej vedy, kultúry a politiky prekypujúce veľkými ideálmi sa v časoch týchto ťažkých skúšok radšej stiahli do úzadia. Uvedené správanie malo za následok úpadok vedy, kultúry, priemyslu a poľnohospodárstva na Slovensku. Najvýznamnejšie slovenské podniky, ako aj rozhodujúca časť bankového sektora sa stali korisťou zahraničných spoločností. Opäť sa preukázalo, že vzdelanie bez morálky nemá žiadnu hodnotu. V tejto súvislosti je priam až komické terajšie úsilie o nadprodukciu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tak možno len veľmi ťažko predpokladať, že suchá ratolesť sa opäť zazelenie.

Anton Čiernik

Podľa hlavnespravy.sk, 14. 10. 2016

17
okt
2016

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*