Černobyľ, ako ho nepoznáme

Černobyľ, ako ho nepoznáme

26. apríla 1986 sa udiala havária na Černobyľskej atómovej elektrárni. Vybuchol štvrtý energetický blok, ktorý spôsobil rádioaktívne zamorenie 14 subjektov RF s plochou 60 tisíc km2, na ktorom žilo vyše 3 milióny ľudí.

Celková plocha radiačného zamorenia Ukrajiny tvorila 50 tisíc km2 v 12-tich oblastiach. Rádioaktívne bolo zamorených aj 46,5 km2 bieloruského územia (23 % plochy BĽR).

Povedané inak, Černobyľská atómová elektráreň zasiahla územie rovnajúce sa trojnásobku územia Slovenskej republiky.

Počas 30 rokov len na území RF bolo možné vyradiť zo zoznamu zamorených miest 3000 obcí a miest. Kým v roku 1992 sa na kritickom zozname nachádzalo 7695 miest a dedín, v roku 1998 – 4413, tak v roku 2016 ich bolo už „len“ 3855. Ministerstvo pre mimoriadne situácie RF uvádza, že to umožnil komplex opatrení, ktorý kvalitatívne zlepšil tamojšiu rádioekologickú i sociálnoekonomickú situáciu (Za Ukrajinu a Bielorusko takéto údaje nemáme – red.).

Keď sa povie Černobyľ, ľuďom sa zväčša vybaví slovo Ukrajina. Ibaže podľa plochy najviac zasiahnutým bolo územie RF, kde asi utrpelo aj najviac ľudí. V Rusku dodnes žije vyše  1,7 milióna ľudí, ktorí poberajú na sociálnu podporu zákonom stanovené „černobyľské“ úľavy.

Najviac zasiahnutými oblasťami boli Brjanská, Kalužská, Tulská a Orlovská oblasť. Do likvidácie havárie bolo zapojených okolo 200 tisíc Rusov.

-vmi- podľa ria.ru z 26. 4. 2016

01
máj
2016

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*