Čs. vlajku si nemal ponechať nikto…

Biely a červený pruh s modrým klinom sa stal po vzniku samostatného Československa
symbolom jeho štátnosti. České krajiny mali predtým vlajku rovnakú ako Poľsko,
pridanie modrej bolo prijatím farieb slovanských, ale zároveň vkladom Slovákov k
podobe spoločnej vlajky, priblížili v rozhovore pre Českú televíziu podpredseda Českej
vexilologickej spoločnosti Aleš Brožek a Ladislav Vrteľ zo slovenského heraldického
registra.
Experti hovoria, že nebyť vierolomnosti českých poslancov, samostatná Česká republika by
dnes mala vlajku celkom inú. Odznelo to v štúdiu ČT pri príležitosti 25. výročia konca
spoločnej histórie Čechov a Slovákov v jednom štátnom útvare.
“Vlajka s modrým klinom bola prijatá 30. marca 1920 a jej prijatie nebolo jednoduché,”
priblížil históriu trojfarebnej zástavy Aleš Brožek. Spresnil, že už na konci roka 1918 tesne po
zrode samostatného československého štátu vznikla komisia, ktorá mala vyriešiť usporiadanie
kombinácie bielej, červenej a modrej farby na spoločnej vlajke.
Pôvodná červenobiela vlajka českých krajín bola totožná s poľskou. “Najlepšie riešenie bolo
teda doplniť ju modrou, čo bola farba slovanská,” dodáva vexilolog. Ešte v roku 1919 sa s
modrým klinom počítalo iba pre skompletizovanie práve slovanskej farebnej kombinácie.
Potom sa ale hovorilo o tom, že vlajka má byť spoločným symbolom Čechov aj Slovákov. “A
začalo sa hovoriť aj o tom, že klin si môžeme predstaviť ako slovenské trojvršie,” vysvetľuje
odborník.
Pôvodne mal modrý klin siahať len do tretiny vlajky, výtvarníci ale odporučili jeho dosah až
do jej polovice, čím sa podľa Brožkových slov docielilo vyváženého vzhľadu.
Ladislav Vrteľ z heraldického registra slovenského ministerstva vnútra podotkol, že červená,
modrá a biela bola farebná kombinácia slovenských vlajok už pri vzniku Československa,
modrý klin možno teda jednoznačne považovať za vklad Slovákov k spoločnému štátnemu
symbolu.
Podľa neho sa slovenská vlajka postupne rodila od roku 1848, kedy ju tvorili taktiež biela s
červenou rovnako ako u Čechov. “Pod dojmom rôznych politických udalostí, ku ktorým došlo
v Prahe, sa potom Slováci orientovali skôr na spoluprácu s Chorvátmi a modrá tam pribudla
práve v tomto období,” vysvetľuje Vrteľ, ako sa na slovenskú vlajku dostala modrá.
Česi aj Slováci prešli 20. storočím bok po boku, koniec ich spoločného štátu začali písať v 90.
rokoch Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Keď sa začal pripravovať zákon o rozdelení
Československa, ktorý bol následne prijatý 19. novembra 1992, dostala sa do zákona tiež
zmienka o tom, že žiadny z nástupníckych štátov nebude používať štátny symbol
Československa.
“Je to do určitej miery vierolomnosť našich vtedajších poslancov, že aj napriek tomu 1.
januára 1993 u nás zaviala vlajka československá a stala sa vlajkou Českej republiky,”
zhodnotil ustavenie vlajky ČR Aleš Brožek. Podľa jeho slov to Čechom vtedy Slováci veľmi
zazlievali preto, že mala podľa nich spoločná vlajka zostať nepoužívaná. Brožek spomína, že
po vzniku Českej republiky sa objavovali alternatívne nápady, napríklad ten, ktorý by zamenil
existujúcu modrú farbu klinu za blankytne modrou. Myšlienka sa však neujala.
Ladislav Vrteľ vníma prijatie československej vlajky za vlajku Českej republiky ako
spochybnenie spoločnej histórie, keď si jedna krajina symbol československého štátu nechala
sama pre seba. “Sme síce obe krajiny nástupnícke, ale jedna z nás je vlastne nástupníckejšia

pretože má štátnu vlajku spoločného štátu,” vytýka Ladislav Vrteľ Čechom ponechanie si
československého symbolu.
HSP, 2. 1. 2017

02
jan
2018

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*