Fidel stojí stále pevne pri moci

Bez ohľadu na silné oteplenie vzťahov medzi USA a Kubou, vyjadrené aj v množstve vzájomných ústupkov, Fidel Castro svoj vzťah k Washingtonu nezmenil. Tento večne živý symbol  Bolivarského zväzu (Bolívia, Venezuela, Kuba, Ecuádor, Nikaragua, Haiti, Paraguaj, Dominikánska republika, Barbados a Antiqua, Sant Vicente de la Barquera a Grenadini a Santa Lucia) a modla hnutia antiglobalistov, to oznámil vo svojom otvorenom liste, čím zastavil aj reči o svojom skone.

Fidel Castro napísal list kubánskym študentom, upozorniac mladé pokolenie, že Spojeným štátom naďalej nedôveruje. „Nedôverujem politike Spojených štátov a nevymenil som si s nimi ani jedno slovo. I keď to vôbec neznamená odmietnutie mierového riešenia vojenských konfrontácií a konfliktov“, spresnil. „Vždy budeme ochraňovať spoluprácu a družbu medzi všetkými národmi sveta, dokonca aj s našimi politickými protivníkmi.“

Napriek tejto nedôvere Fidel schválil konanie svojho brata Raula na ceste zlepšovania kubánsko-amerických vzťahov. „Predstaviteľ Kuby uskutočnil vhodné kroky v súlade so svojimi právami a kompetenciami, ktoré mu poskytuje Národné zhromaždenie a Komunistická strana Kuby“, tvrdí Fidel.

 

Večný komandente

Fidel Castro sa narodil v tom istom roku ako britská kráľovná Alžbeta II. (1926), prežil 638 atentátov, desaťročia blokády a na rozdiel od revolučných diktátorov sa dobrovoľne stiahol do úzadia.

Od polovice minulého storočia USA považovali Kubu za svoj absolútny satelit, väčší, ako sú súčasná Ukrajina alebo pobaltské štáty. Spojené štáty kontrolovali 70 % kubánskeho biznisu predrevolučnej Kuby.

Fidel sa stal symbolom odporu diktátu USA. A mal aj na čom stavať. Celý svet vie, že Kuba vytvorila veľkolepú medicínu, vôbec nemá ľudí žijúcich v katastrofálnej chudobe, ako iné štáty Latinskej Ameriky. Kuba je pod vedením bratov Castrovcov živým príkladom toho, že dokonca aj malá „banánová republika“ môže desaťročia prežívať v podmienkach hospodárskej blokády bez vzdania sa svojich národných záujmov. Ba čo viac, Havana po celé desaťročia viedla aktívnu zahraničnú politiku, vysielajúc dobrovoľníkov na podporu revolúcií v iných štátoch.

Po vzdaní sa riadenia štátu Fidel Castro sa zmenil na duchovného lídra všetkých krajín Latinskej Ameriky, ktoré nechcú nasledovať líniu USA.

 

Keď máte za partnerov podvodníkov

Nedôvera Castra voči Washingtonu nie je založená len na osobných skúsenostiach a na dlhom zozname účtov voči Washingtonu. Príklad Sovietskeho zväzu a situácia, v ktorej sa teraz ocitlo Rusko – je najlepším varovaním pre tých, kto by sa usiloval s Washingtonom o kompromis.  Washington kompromisom nerozumie a preto ich ani neprijíma. Rozumie len úplnej porážke a totálnemu podriadeniu sa.

Ťažko povedať, o čom rozmýšľali Michail Gorbačov a Boris Jeľcin na začiatku 90-tych rokov, vzdávajúc sa zahraničnopolitických výdobytkov Sovietskeho zväzu. Zrejme si budúcnosť Európy predpokladali v pastelových farbách: NATO je rozpustené a idea Charlesa de Gaulleho o Európe od Lisabonu do Vladivostoku je zrealizovaná (už neexistujú ani víza a ani colné bariéry), USA sú verným priateľom a dobrým učiteľom, no názor Moskvy zostáva pre svet stále dôležitý.

Ale možné je, že o niečom takom vôbec neuvažovali, len sa ruvali o moc.

Čo reálne sa udialo v 90-tych rokoch cítime doteraz. Rusko vyhodili, no minimálne vysunuli zo všetkých tradičných trhov a zón politického a hospodárskeho vplyvu. Čo si Boris Jeľcin myslel o nejakej medzinárodnej otázke, zaujímalo maximálne nejaké analytické oddelenie štátneho departmentu USA, ktoré sa Ruskom zaoberalo.

Po jalovom desaťročí Rusko nedokázalo ničím vzdorovať aby do NATO nevstúpili prakticky všetky štáty východnej Európy, vrátane bývalých sovietskych republík. No a keď Moskva opäť nastolila svoje záujmy, USA z nej okamžite začali robiť „ríšu zla“.

Práve pre toto Fidel vie, o čom hovorí. Samozrejme, Kuba potrebuje zrušenie hospodárskej blokády, aby sa dostala ku svetovým finančným zdrojom. No dôverovať Spojeným štátom Kuba jednoznačne nesmie. Ak to urobí, najskôr sa u nej objavia americkí ekonomickí poradcovia, potom podnikatelia-filantropi, potom otvorené aukcie predaja štátneho majetku a o niekoľko rokov sa Ostrov slobodu opäť stane bábkou.

A tak mu nezostane nič, len čakať na narodenie nového Fidela a nového Che Guevaru.

Podľa vz.ru, 27. január 2015

30
jan
2015

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*