Kto prinútil Američanov odísť zo Sýrie?

Kto prinútil Američanov odísť zo Sýrie?

Jedna z najnehoráznejších intervencií v dejinách americkej armády sa neslávne
skončila. Donald Trump oznámil víťazstvo USA nad Islamským štátom a vydal rozkaz
na stiahnutie amerických vojakov zo Sýrie. Z akého dôvodu sa toto rozhodnutie zrodilo
práve teraz?
Američania boli v Sýrii vyše štyroch rokov. A hoci ich tam nebolo viac ako dvetisíc, samotná
ich prítomnosť významne ovplyvňovala riešenie sýrskeho konfliktu.
Donald Trump ešte do svojho zvolenia za prezidenta navrhoval vyvedenie vojsk – lenže
zakaždým ho presviedčali, že zatiaľ treba v Sýrii zostať. Načo? Aby sa pri určení budúcnosti
Sýrie aspoň nejako bral do úvahy aj názor USA. No a tiež na to, aby sa Rusom nedostala
šanca úplne ovládnuť túto situáciu.
Preto Američania zostávali na severovýchode Sýrie, v oblastiach obývaných Kurdmi, a na
juhu, na základni Et-Tanf. Po tom, ako boli zlikvidované hlavné sily IŠIL (čo Trump oznámil
už v marci 2018), zmizol aj formálny dôvod americkej prítomnosti v Sýrii. Už v marcovom
vyhlásení povedal: „Vyháňame ducha IŠ. My čoskoro odídeme zo Sýrie. Nech sa teraz o ňu
starajú iní. Pod 100-percentnú kontrolu zoberieme územie tzv. kalifátu a urobíme to rýchlo…
Vrátime sa do našej krajiny, kde je naše miesto a kde chceme byť.“
No a teraz, v stredu 19. 12. 2018, Trump ohlásil plné víťazstvo USA v Sýrii: „V Sýrii sme
porazili IŠ, čo bolo počas môjho prezidentovania jediným dôvodom, že sme sa tam
nachádzali.“ A vydal rozkaz na vyvedenie vojsk.
USA odchádzajú zo Sýrie.
A hoci zatiaľ ostávajú v Et-Tanfe , vyvedenie jednotiek z kurských oblastí znamená
ukončenie sýrskej hry Washingtonu. Pochopiteľne, že tá bola prehratá už dávno – čo bolo
jasné už v roku 2015 po spustení ruskej operácie. Trump teraz chce podtrhnúť, že si plní ďalší
svoj predvolebný sľub, čo je tiež pochopiteľné.
Prečo sa to deje práve teraz?
Preto, lebo Spojeným štátom už nejde o Sýriu. Tentoraz im ide o celý Blízky východ.
Washington chce zastaviť pád svojho vplyvu v regióne a evakuácia zo Sýrie – je z týchto
riešení najľahšia a najmenej bolestivá.
Ľahká – preto, lebo Asad už má kontrolu nad štátom a teda neexistuje žiadny vojenský
a geopolitický zmysel na nachádzanie sa tam dvoch tisíc Američanov. Teraz v Sýrii hrajú
úplne iní hráči. Rusko a Irán nezradia podporu Damašku. Turecko, idúc na dohodu s Ruskom
a Iránom, sa stalo treťou stranou sýrskeho riešenia – čiže pre USA tam už niet miesta.
Teoreticky by ešte moli hrať spolu s Tureckom, lenže vzťahy týchto dvoch štátov sa za
ostatné roky katastrofálne zhoršili.
Má to celý rad príčin. Jednou z najdôležitejších je, že Američania v Sýrii podporujú Kurdov,
ktorých Turci považujú za neustálu bezpečnostnú hrozbu pre svoj štát. Čím dlhšie Američania
zostávali v Sýrii, tým viac si poškodzovali aj tak zlé vzťahy s Tureckom. No a stratou
Turecka si katastrofálne zhoršili svoje už aj tak slabé pozície v regióne. Čiže voľbu nemali
žiadnu.
Erdogan stavil na upevnenie vzťahov s Ruskom.
Na pozadí mnohých nezhôd s USA sa to vynímalo obzvlášť vyzývavo. USA boli zamiešané
do pokusu prevratu v Turecku. Nevydali mu ani Fethullaha Gülena, hlavného Erdoganovho

nepriateľa. USA podporujú v Sýrii Kurdov, nepriateľov Turecka, a s Ruskom prišiel aj
„Turecký prúd“, aj S-400, i vzájomná súčinnosť v Sýrii. Pokusy tlačiť na Erdogana boli
nezmyselné – nepredáte zbrane? Dobre, tak si ich kúpime od Rusov.
Turecko je príliš dôležité pre všetkých kľúčových svetových hráčov, aby sa s ním bolo možné
len tak rozhnevať. USA si kategoricky nemohli dovoliť „stratiť Turecko“ úplne. Na Blízkom
východe im už nezostali žiadni stopercentní spojenci (Izrael sa tu neráta), pričom vplyv Ruska
tu výrazne narástol. Saudská Arábia sa čoraz aktívnejšie zbližuje s Ruskom a po záležitosti
s novinárom Džámalom Chášakdžím sa už aj tak dvojzmyselné vzťahy medzi Washingtonom
a Er-Rijádom stali ešte citlivejšie.
Za týchto okolností Trump jednoducho nemal inú možnosť, len sa pokúsiť napraviť svoje
vzťahy s Erdoganom. No a na to je sýrska téma úplne najjednoduchšia, pričom vyvedenie
vojsk zodpovedá aj snahám samotného Trumpa.
Trump uspokojí jednu z požiadaviek Erdogana a zároveň bude snáď možné, aj keď nie úplne
zabudnúť na ostrosť otázky okolo vydania Fethullaha Gülena Turecku, tak minimálne ju
trochu otupiť.
Aké budú následky odchodu Američanov zo Sýrie?
Netreba očakávať osobitne tvrdú operáciu Turkov voči Kurdom. Kurdi budú po odchode
Američanov vynútení začať sa správať voči Ankare prijateľnejšie a aj opatrnejšie. Stanú sa aj
zhovorčivejší voči Damašku. Pozornejší budú aj voči ruským argumentom.
Pre Rusko sú najdôležitejšími dôsledkami odchodu Američanov nie vnútrosýrske otázky, ale
turecké. Ako sa bude správať Erdogan? Nezačne sám rozohrávať „americkú kartu“ proti
Rusku – čo sa už pokúsil, hoci sčasti z paniky, urobiť v novembri 2015 po zostrelení ruského
lietadla na sýrsko-tureckej hranici?
I keď je nedôvera voči Erdoganovi v ruskej „teleexpertnej“ spoločnosti rozšírená, reálne niet
dôvodov podozrievať tureckého prezidenta z nejakej principiálnej zákernosti. Americko-
turecké protirečenia sa neobmedzovali len na sýrsko-kurdskú tému, rusko-turecké vzťahy sú
pre Erdogana dôležité aj strategicky.
Samozrejme, že Erdogan sa teraz môže uchýliť k nejakým demonštratívnym krokom voči
USA. Môže tiež (hoci to nie je príliš pravdepodobné) zamotať aj dohodu o dodávkach S-400.
Principiálne sa však jeho smerovanie nezmení. Turecko totiž chce a aj sa môže stať veľkou
mocnosťou 21. storočia, čo sa nedá bez všestranného a spoľahlivého strategického partnerstva
s Ruskom.
Vladimír Mikunda podľa vz.ru z 19. 12. 2018

05
jan
2019

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*