„My sme boli vylúčení z kategórie obete“

„My sme boli vylúčení z kategórie obete“,…

… povedala predsedníčka Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov, obetí fašizmu a nacizmu Ivica Žnidaršič zo Slovinska v priebehu rokovania, ktoré sa konalo v dňoch  19. a 20. septembra 2014 v hlavnom mesta SR v Bratislave. A na vysvetlenie dodala, že v súvislosti s 2. svetovou vojnou sa spomínajú len koncentračné tábory,  no nie tábory, ktoré boli určené pre vyhnancov.

Hlavným zmyslom rokovania, ktorého sa zúčastnilo 15 delegátov z 8 štátov (pozvaných bolo 20 delegátov z 11 krajín) bolo zachovať pamäť o vojnovom utrpení tejto kategórie ľudí a o skrivodlivosti, s akou sa k nim dodnes pristupuje.

Ivica Žnidaršič ďalej konštatovala, že učebnice dejepisu v európskych krajinách málo, alebo vôbec nehovoria, že genocída sa vo vojne najviac dotkla slovanských národov. Dôvodom, prečo sa o tom takmer nehovorí je aj 23. august, ktorý sa stal európskym dňom boja s totalitnými režimami (nacizmom a stalinizmom), hoci ide len o nepodarené zakrývanie britskej a francúzskej kolaborácie s Hitlerom pri Mníchovskom diktáte rok predtým.

Je preto pochopiteľné, že český zástupca v tomto výbore navrhuje presadiť, aby OSN odsúdila ako zločinecký nie 23. august 1939 (Deň podpisu paktu Molotov – Ribbentrop), ale 30. september 1938 (Deň podpisu zradného Mníchovského diktátu).

To však nie je všetko. Delegátka z Moskvy upozornila, že Európa sa už zbavuje aj pravých protifašistických výrazov. „Všimli ste si, – zvýraznila, – že z dokumentov, zo slovníka historikov mizne pojem ´fašistické Nemecko´?

Alebo srbský delegát, ten poukázal, ako sa dnes Európa snaží v súvislosti s 1. svetovou vojnou hovoriť, že šnapr. Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, či Nemecko neboli agresori, že v tejto vojne išlo len o náhody a zhody okolností… „Všimnite si, dnes sú vinní len tí, čo sa nevedia obhájiť, čiže malé štáty“, – dodal.

Poľský delegát si zase všimol, aké neprávosti spôsobili za 70 rokov od vojny spôsoby odškodnenia. A poukázal na rozdiel ak je za jednu a tú istú záležitosť odškodnený Poliak v Poľsku, Poliak v USA, Poliak v Kanade…

x x x

Koľkých ľudí  sa „vyhnanstvo a utečenectvo“ dotýka na Slovensku som sa opýtal nášho zástupcu (podpredsedu SZPB) Juraja Drotár. Jeho odpoveď bola viac, ako prekvapujúca: „Okolo 460 tisíc!“ a vysvetlil, že  ide o ľudí, ktorí boli násilne zabratí po oboch Viedenských arbitrážach. „Žiaľ, SR nemá samostatnú organizáciu, ktorá by týchto ľudí zastupovala“, povedal. V Európe je takýchto organizácií 9.

Vladimír Mikunda

 

 

Otvorený list Európskemu parlamentu a prezidentom európskych štátov

Vážení!

Píšeme Vám z rokovania Medzinárodného výboru vyhnancov a utečencov, obetí fašizmu a nacizmu, ktoré sa konalo v hlavnom mesta Slovenskej republiky v Bratislave, v dňoch  19. a 20. septembra 2014.

Na tomto rokovaní sa zúčastnili delegácie organizácií a spoločností z viacerých európskych štátov  ktoré združujú vyhnancov, nútene nasadených  a utečencov a nedospelých väzňov v koncentračných táborov,  obetí fašizmu a nacizmu v rokoch 1920 – 1945.

Utrpenie vojnových nedospelých väzňov, vyhnancov a utečencova nútene nasadených, ktorí sa počas druhej svetovej vojny ocitli pod nemeckou, talianskou, maďarskou, bulharskou, fínskou, chorvátskou  a inou fašistickou a nacistickou okupáciou, zanechalo na nich trvalé následky.

Opätovne sme zistili, že v niektorých európskych štátoch sa nevenuje dostatočná starostlivosť  zostarnutým obetiam fašizmu a nacizmu. Nemajú primeranú zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Niektorým obetiam vojny doteraz  neboli vyplatené právne nároky odškodnenia  za materiálne a fyzické  škody spôsobené počas druhej svetovej vojny.

Preto vyzývame Európsky parlament a prezidentov európskych štátov, aby sa zoznámili so životnými podmienkami obetí vojen  a prijali také  opatrenia, aby sa ich životné podmienky zlepšili. Zvláštnu pozornosť je však potrebné venovať osamelým a opusteným osobám. Nesmieme  zabudnúť na hrôzy druhej svetovej vojny, na  hrdinstvá a  obete v boji proti fašizmu a nacizmu.

Ako živí svedkovia hrôz fašizmu a nacizmu sme rozhorčení, že v Európe sa znova objavujú hnutia šíriace rasovú nadradenosť a nenávisť.

Európska únia a vodcovia európskych štátov a parlamentu by  nemali dovoliť, aby sa fašistické a nacistické hnutie aktivizovalo. Rozhodne by sa mali postaviť proti všetkým prejavom fašizmu, militantnému pseudovlastenectvu, rasizmu a netolerancie vo svojich štátoch.

Protestujeme, že v niektorých štátoch sú ešte stále súdne žalovaní novinári, ktorí otvorene píšu o fašistických a nacistických aktivitách, organizáciách a osobách, ktoré sa s nimi spájajú.

Nedovoľme aby protidemokratické sily narušovali slobodu a ľudské práva infiltrovaním sa do demokratických inštitúcií.

 

Vážení,

v roku 2015 si budeme pripomínať a oslavovať  70. výročie víťazstva antifašistickej koalície nad fašizmom za druhej svetovej vojny. Práve táto udalosť  je vhodná na to, aby sa celosvetová verejnosť zoznámila s historickými faktami o  genocídnej politike nacizmu a fašizmu voči slovanským národom a o zverstvách, ktoré počas druhej svetovej vojny spáchal  fašizmus a nacizmus.

Protestujeme proti falšovaniu dejín spojených s nacizmom a fašizmom.   Mladá generácia by mala vedieť pravdu o zverstvách nacizmu a fašizmu, ako ľahko sme prišli o slobodu a koľko  úsilia  stálo naše oslobodenie. Mala by poznať spojenectvo protihitlerovskej koalície a jej hrdinský boj proti nacizmu a fašizmu, za slobodu a demokraciu

 

Dnešné generácie žijú v nádeji, že ľudstvo nezopakuje hrôzy, ktoré dehumanizovali človeka. Vojnové zverstvá, genocídy  národnostných menšín a náboženstiev v súčasnosti nám pripomínajú doby fašizmu a nacizmu. Preto pripomíname udalosti z dôb minulých.

Súčasná situácia  nás vedie k poznaniu, že doterajšie opatrenia  Organizácie spojených národov na predchádzanie násilia a vojen sú nedostatočné. Milióny novodobých vyhnancov a utečencov, utekajúcich pred chudobou a nebezpečenstvom vojny súrne potrebuje humanitárnu pomoc všetkých vyspelých štátov.  Odmietanie pomoci a stavanie hraničných múrov medzi štátmi, aby ochránili bohatých pred chudobnými  nie je cesta riešenia tohto problému.

Preto  vyzývame  Organizáciu spojených národov, Európsku úniu, prezidentov európskych štátov, aby  aktívnejšie hľadali  nové možnosti – politického riešenia spolužitia medzi národmi a rôznymi náboženstvami, proti novému nárastu násilia a hrozby vojny.

 

Účastníci Medzinárodného výboru  vyhnancov a utečencov obetí fašizmu a nacizmu v rokoch 1920 – 1945

20
sep
2014

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*