Na vyjadrenie mesta Trnava o Pamätníku Víťazstvo reaguje predseda SZPB Jozef Petráš

Prvého januára sme zverejnili tlačovú správu mesta Trnava s titulkom „Pamätník Víťazstvo
zostane na svojom mieste, s rekonštrukciou súsošia majú finančne pomôcť Rusi“. So
žiadosťou o zverejnenie reakcie na vyjadrenia trnavskej radnice a mestského úradu sa na nás
obrátil predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) v
Trnave Jozef Petráš.
Reakciu Jozefa Petráša prinášame v plnom znení.
„V médiách sa objavili informácie o tom, že Pamätník Víťazstvo zostane na svojom mieste.
Verím, že to bolo rozhodnutie inteligentných a rozumných ľudí. Napriek tomu si dovoľujem
upresniť niektoré skutočnosti, ktoré sú v článkoch nepresné, alebo aspoň zavádzajúce.
Prvé informácie o premiestnení Pamätníka sa objavili pred pietou k 72. Výročiu oslobodenie
Trnavy Červenou armádou. V miestnych mediách sa objavili informácie ‚Protifašistickí
bojovníci sú proti sťahovaniu pamätníka z centra‘.
Ak ste sa zúčastňovali pietnych akcií, nikdy som nepočul z vystúpení zástupcov mesta, kto
Trnavu oslobodil?! Vždy to boli iba také frázičky, nič konkrétne nehovoriace o oslobodení.
Hovorili obyčajne o mieri, násilí a pod. Ale nič o konkrétne historickej situácii. Ani slovo
o vojakoch, ktorí stratili rodiny a prešli v ťažkých bojoch stovky a tisíce kilometrov, aby naše
mesto citlivo oslobodili. Takto opisuje priebeh oslobodzovania Trnavy aj miestny kronikár.
Za svoj život som všeličo prežil a počul. Viedol som rozhovory s ľuďmi, ktorých vtedajšia
vládnuca garnitúra poslala do poľa – do boja proti slovanským národom Sovietskeho zväzu.
Žiaľ, aj dnes sa to opakuje. Veľakrát som počul rozprávanie o zlome bežných vojakov, ale aj
veliteľov, ktoré u nich nastalo, keď na vlastné oči zažili a videli zverstvá Nemeckých vojakov
proti deťom, ženám a starým ľuďom. Tieto zverstvá viedli k dezertácii od svojich útvarov
a neskoršie zapojené do jednotiek Československého armádneho zboru v ZSSR.“

Umiestnenie sochy gen. M. R. Štefánika na dobovej pohľadnici
FOTO: Archív J. Petráša
„Vrátim sa však k Pamätníku osloboditeľov. Všetci, ktorí mesto viedli od roku 1989, ho
nechali chátrať – bez rozdielu politického dresu. Ja faktom, že nie je v ideálnom stave.

Argumentovať tým, že je naklonený o 15 centimetrov a hrozí tam neviem čo, ako argumentuje
Guniš, je smiešne Šikmá veža v Pise vysoká 57 metrov je vychýlená o 5 metrov a stojí.
Pripadalo mi to, akoby minulé vedenie mesta naskočilo na háčik udice, ktorú im pripravili
predchádzajúci vládcovia mesta.
Na podnet bežných občanov mesta, ku ktorým sa pridali obyvatelia celého Slovenska sa
rozbehla Petíca za zachovanie Pamätníka na pôvodnom mieste. Uskutočnili sa jej dve podoby
písomná i internetová.
Petičný výbor prijal primátor mesta – bol v ňom i dnes už nebohý priamy účastník
protifašistického národnooslobodzovacieho zápasu Juraj Biľo. Priznám sa, že pán primátor
nás milo prijal a zvlášť nevyvracal naše argumenty. Iba mi trochu prekáža, že organizátori
petície už viac ako rok nedostali od primátora spôsob jej riešenia.
Veľakrát som sa osobne, s pracovníkmi ministerstva vnútra SR, ruského veľvyslanectva
zúčastnil obhliadky terénu v okolí Pamätníku. Verejne som vyzýval aj zástupcov mesta. No
nikdy sa nezúčastnili.
Neobstojí teda tvrdenie zástupcov mesta, že pomník leží na starom koryte riečky Trnávky.
Podľa tohto názoru by riečka v prekrytom úseku na Námestí SNP musela pretekať v koryte
znázorňujúcom paragraf. Obyčajný sedliacky rozum hovorí, že to tak nemôže byť. Podľa ich
názorov by staré koryto bolo aj pod budovou terajšej Knižnice Juraja Fándlyho – bývalej
Hospodárskej banky. Tá bola postavená oveľa skorej, ako pomník. Podobne, keď sa pozrieme
do parčíku, ktorým preteká Trnávka, tam nad ňou stojí niekoľko stromov, ktorých hmotnosť je
väčšia, ako Pamätníka.
Nemusí byť občan ani veľký odborník, či stavbár. Z výstavby činžiakov v Trnave je známe,
najmä na Hlbokej ceste, že tieto boli stavané na nánose. Tieto tam stoja, pretože boli
budované tak, aby mohli stáť a boli zaistené a zabezpečené rôznymi injekčnými spevneniami.
Podobne by podľa laického rozumu išlo riešiť i obnovu a stabilizáciu pomníka osloboditeľov.

FOTO: Archív J. Petráša
„Podľa získaných informácií objednávka statikom, Krajskému pamiatkovému úradu a ďalším
smerovala k obhajobe presťahovania pomníka na Študentskú ulicu. Prečo na okraj mesta, kde
bude mimo pozornosti občanov mesta i jeho návštevníkov? To nehovorím už o tom, že na
mieste, kde chceli Pamätník premiestniť prechádza horúcovod. Počul som aj úplne choré
názory, že by ho premiestnili.
Géniovia, kde by ste ho chceli preložiť, keď ide stredom Študentskej ulice? Cestujem denne
okolo a tam, kde mal stáť stále energetici pracujú a niečo reparujú. Verím, že Guniš mne,
ako obyvateľovi Trnavy prezradí koľko by táto akcia stála?! Zaujíma ma to preto, že na
rozdiel od neho v Trnave žijem a platím poctivo dane.

Zaujímalo by ma a verím, že aj ďalších Trnavčanov o tom, ako klamal a prehováral dcéry
autora Pamätníka majstra sochára Snopka. Musel som sa zasmiať pri debate s nimi, ako
zaujato ich presvedčoval, aby súhlasili s preložením Pamätníka a vlastne s jeho zachránením.
Pri tom som si spomenul na Desatoro Božích prikázaní, ktoré verím že ako dobrý kresťan
dodržuje.
Neobstoja ani názory, že na miesto pomníka osloboditeľov, by sa mala vrátiť socha Milana
Rastislava Štefánika, ktorá tam historicky stála. Nie je to pravda. Táto socha na námestí síce
stála, ale nie tam, ako tvrdí Guniš. Prikladám kópie dobových pohľadníc, ktoré ukazujú, kde
táto socha skutočne stála.
Verím, že rozhodnutie o zachovaní Pamätníka na pôvodnom mieste bude trvalé.
V kultivovaných mestách sú takého pomníky, či pamätníky na najfrekventovanejších miestach
v ich centre. Iba v krajinách, kde sa prekrucuje história sa takéto pamätníky presúvajú do
depozitov, alebo do okrajových častí.
Na druhej strane som presvedčený, že rekonštrukcia Pamätníka by mala byť svätou
povinnosťou mesta Trnava, ako znak vďaky za ohľaduplné oslobodenie Červenou armádou.
Považujem za veľkú hanbu a gól do vlastnej siete, aby rekonštrukciu robila Ruská strana.
Odhadujem, že rekonštrukcia by mohla stáť do 20 000 euro. Nalejme si čistého vína.
Neprešustrovalo mesto x krát viac pri rôznych nezmyselných projektoch?“
S pozdravom občan Trnavy a predseda Oblastného výboru SZPB Jozef Petráš
www.trnava-live z 18. 2. 2019

21
feb
2019

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*