Odpoveď denníku SME

Uplatňujem si právo na odpoveď podľa § 8 tlačového zákona. 

Odpoveď šéfredaktora dvojtýždenníka Bojovník Vladimíra Mikundu:

Aké výmysly šíri denník SME?

Denník SME publikoval dňa 9. mája 2017 na 1. strane článok s názvom: „Odbojársky časopis šíri ruské výmysly“. A v ďalšom spresňuje, že „z časopisu Zväzu protifašistických bojovníkov sa stal konšpiračný plátok“.

Čo na to dodať? Azda toľko, že autor Roman Cuprík (uvedený v pokračovaní na str. 6) akoby neútočil na Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ale na nejakú inú organizáciu, ktorú menuje Zväzom protifašistických bojovníkov.

Navyše aj noviny SZPB nesprávne radí do kategórie „časopis“.

Denník SME uvádzal, že išlo o rozhovor, v skutočnosti však išlo o fabuláciu redaktora, ktorá s uskutočneným telefonickým rozhovorom nemala veľa dočinenia. Odpovede, ktoré mi boli vložené do úst, boli skrátené, nedopovedané a aj redaktorom SME doplnené podľa jeho chuti. Dokonca sa tam objavili aj súvislosti, ktoré sú v príkrom rozpore s mojím osobným postojom a ako také by mi bez ujmy na zdraví z úst nikdy nevyšli. Viď: označenie pána A. Dulebu za odborníka… Na základe toho, že redaktor Cuprík sa niekoľkokrát oháňal touto osobou, ako jeho autoritou, na prvýkrát som ho slušne a potom razantnejšie musel upozorniť, že pre mňa pán Duleba nie je žiadna autorita. Čiže vyprosujem si od SME urážku, že som mal (v článku Šéfredaktor Mikunda: Pre mňa je zdroj internet) povedať – „Pán Duleba je z inej skupiny odborníkov, ako som ja…).

V článku SME som si však prečítal stanovisko A. Dulebu, s ktorým sa v plnej miere viem stotožniť. A síce, že „…v Nemecku zaviedli ťažké pokuty pre médiá, ak sa preukáže, že šíria faktické lži“. Tvrdím, bodaj by sme to už mali aj na Slovensku!

Na strane 6. je titulok: Za štátne tlačia ruskú propagandu

Vecne správny nie je už titulok, ktorý sa usiluje navodiť situáciu, že SZPB (Pričom SME stále uvádza pojem Zväz protifašistických bojovníkov) tlačí svoje periodiká len za štátne peniaze, rozumejme len za štátny príspevok.

Pravda je však prostá a hravo vyčísliteľná. Zo sumy, potrebnej na tlač zväzových médií, SZPB používa len cca 11 % na úhradu výkonov a služieb zo štátneho príspevku, zvyšných 89 % pochádza z iných zdrojov. Z celej sumy štátneho príspevku je to cca 1,2 %.

Na konci tejto mojej odpovede je to v stanovisko Ministerstva vnútra SR tiež potvrdené: „…z príspevku ministerstva vnútra sa čiastočne financuje aj vydávanie časopisu Bojovník.“

Čo sa týka konkrétneho obsahu:

Denník SME vôbec nerozlišuje pôvod článkov, ale všetky hádže do jedného vreca. Bridí sa mu poukázať na to, že dvojtýždenník Bojovník má vlastné články, prevzaté správy a dopisovateľské články.

Zaujímavé je, že SME si nedovolili zaútočiť proti vlastným redakčným článkom Bojovníka. Zaútočili však na niektoré názory našich dopisovateľov. Konkrétne na oblastných predsedov z Trenčína, Trnavy a Starej Ľubovne. Akoby Slovensko uznávalo len uniformitu názorov a žiadnu slobodu názorov.

SME hlavne kritizuje nami prevzaté články. Vadí im, že aj my, tak ako oni, preberáme články. A určite si ich, tak ako oni, aj preverujeme. Rozdiel je len v tom, že ich nepreberáme z rovnakého zdroja. My naším čitateľom ponúkame aj alternatívny názorový servis, aby sa sami rozhodli, čo si z toho prečítajú a čomu (ne)uveria.

Všimnite si, vo všetkých troch článkoch SME sa voči Bojovníkovi nenachádza ani jedna kritika, o ktorej by sme mohli vecne diskutovať o obsahu. SME vytrhne veci z kontextu a potom používa formuláciu – „Aj takéto informácie už tri roky ponúka…“

Konkrétnejšie sme sa s redaktorom Cuprikom rozprávali o článku, ktorý pojednával o životnej úrovni v Líbyi za Muammara Kaddáfiho. Rozhovor bol konkrétny, redaktora Cuprika som navyše upozornil, aby si uvedomil, že ide o odľahčenú rubriku „Čítaníčko“, no pritom som mu prezradil aj to, u koho som si niektoré uvedené údaje overoval. Prečo to však redaktor SME opomenul uviesť, to nech zostane na jeho svedomí.

SME obviňuje dvojtýždenník Bojovník z konšpiračných teórií. Aký je sémantický význam slova konšpiračné teórie? Keď sa ma redaktor Cuprik snažil z toho viniť, ja som mu na to odvetil, že z konšpiračných teórií treba obviniť tých, ktorí zamlčiavajú, falšujú alebo prekrucujú objektívnu historickú pravdu.

Mimochodom, kto sa chce o konšpiračných teóriách dozvedieť viac, nech si prečíta rozhovor, ktorý pre časopis The Atlantic 4/2016 poskytol bývalý prezident USA Barack Obama.

Ku konkrétnostiam časti rozhovoru s titulkom – Šéfredaktor Mikunda: Pre mňa je zdroj internet

Pre novinára s praxou znie smiešne už samotný titulok, ktorý si noviny SME vymysleli. „Šéfredaktor Mikunda: Pre mňa je zdroj internet“

Takto som to síce nepovedal a ani by som to takto nikdy nevyslovil, ale v poriadku. Zareagujem protiotázkou, pretože SME to stavia tak, akoby išlo o niečo negatívne a ponižujúce.

Preto sa pýtam: A odkiaľ berú zahraničné podklady noviny SME? Koľko majú vlastných zahraničných spravodajcov? Žeby sa hájili, že správy berú od SITA a TASR? No dobre, ale tí taktiež nemajú všade svojich vlastných spravodajcov! Takže odkiaľ získavajú správy pre rubriku „zahraničie“? Odpoveď znie: odtiaľ, odkiaľ aj my! Z partnerských agentúr, teda z internetu.

Povedané inak, na takúto odborne nepodarenú snahu o dehonestáciu novinám SME skočí iba v médiách neorientujúci sa človek. Čiže z odborného uhla pohľadu „demokratickým“ novinám SME prekáža, že ja beriem podklady väčšinou z východu a oni zo západu, hoci Bojovník nachádza vhodné protifašistické podklady aj na západe. Lebo aj tam sme mali vlastných protifašistických bojovníkov. V Španielsku, vo Francúzsku, vo V. Británii…

No keď som redaktora Cuprika upozornil, že k nám priniesol slobodu východný front (menoval som Červená armáda, rumunská armáda, 1. čs. armádny zbor v ZSSR a naši partizáni), on to vôbec nespomenul. Keď som mu navyše prezradil, že najobjektívnejšiu pravdu o 2. sv. vojne prinášajú tri krajiny, taktiež to nespomenul. Uviedol som Rusko, Izrael a Nemecko. No a v súvislosti s Nemeckom som mu vysvetlil, že Nemci predsa vedia, kto ich porazil a cez ktoré armády zase oni prechádzali ako nôž cez maslo. Alebo to chce pán Cuprik zaprieť?

Jeho článok však všetko odsekol, aby z toho ostalo len Rusko – pretože zopakovať moje slová v celku, to by sa na obvinenie z konšpiračných teórií nehodilo.

Áno, Bojovník preberá správy hlavne z východných zdrojov, pretože tam sa aj dnes najviac píše o našich jednotkách i o súvislostiach s naším oslobodzovaním. SZPB tam nachádza zhodu s vlastným názorom, ako oslobodzovanie ČSR prebiehalo a aj zhodu, ako má dnes vyzerať boj s glorifikáciou nacizmu a fašizmu.

Treba podotknúť, že témy, ako pád dvojičiek, či Ukrajina sú pre Bojovník druhoradé. Ak ich teda SME vyťahuje, tak si im dovolím pripomenúť názor, ktorý na kauzu dvojičiek povedal v predvolebnom boji prezident Donald Trump. Bojovník je s ním v plnom súlade.

A čo sa týka Ukrajiny – na základe dohôd ministrov zahraničia Poľska, Francúzska a Nemecka tam mala po majdane vzniknúť vláda národnej jednoty. A čo vzniklo? Jaceňjuk to na majdane povedal jasne: Gratulujte nám, ja gratulujem vám, my sme vytvorili vládu víťazov.

Kto sú teda porazení? Novorusi? Tí, ktorí nesúhlasia s pomajdanovskými pomermi?

No napriek tomu hovorím, téma politických pomerov na Ukrajine je pre Bojovník druhoradá a aj pánovi Cuprikovi som povedal, že Bojovník si sleduje hlavne situáciu okolo vývoja banderizmu, nakoľko posledný boj s banderovcami na Slovensku prebiehal tri roky po vojne, v máji 1948. Pán Cuprik, buďte fér a priznajte to.

Denník SME teda časopisu Bojovník vyčíta, že je proruský a že preberá informácie z ruských stránok. Áno, časopis Bojovník je aj proruský a váži si ruský národ, je ale aj proukrajinský a preberá informácie tak z ruských, ako aj z ukrajinských stránok. Rozdiel voči SME však spočíva  v tom, že my v Bojovníkovi nepodporujeme tých Ukrajincov, ktorí sa snažia relativizovať a rehabilitovať konanie banderovských zločincov.

Žiaľ, práve v denníku SME pozorujeme silný príklon k extrémistickej rusofóbii. Zaráža nás trvalá snaha denníka SME spochybniť ruské obete nacizmu v 2. sv. vojne. Napr. v článku „Fašizmus, Rusko a Ukrajina“ denník SME uviedol: „Odhliadnuc od Židov, ktorých utrpenie bolo zďaleka najväčšie, hlavnými obeťami nacistickej politiky boli Ukrajinci a Bielorusi a nie Rusi.“ Takže podľa SME Rusi nepatrili medzi hlavné obete nacistickej politiky? Utrpenie ľudí v Leningrade a Stalingrade denníku SME očividne nič nehovorí a ani fakt, že práve ruský národ mal najviac obetí v 2. sv. vojne. Postoj SME k ruským obetiam vojny uráža a poburuje každého skutočného antifašistu.

A iba na okraj uvediem, že hrubé rusofóbne články denníka SME sa neobmedzujú len na minulosť. Kvôli ruskému pôvodu sa denník SME nevyberane pustil aj do A. Kuzminovej, našej výnimočnej olympioničky. Deň po jej víťazstve na olympiáde v Soči ju xenofóbne zhanobil v článku „Je vôbec naša?“. To všetko len kvôli tomu, že sa priznala ku svojim ruským koreňom.

Za nechutnosť považujeme aj informovanie o konferencii „Cesty k mieru“ v denníku SME, ktorá sa pred časom uskutočnila v Košiciach za účasti Nemecko-ruského fóra a Nemecko-ukrajinského fóra. Denník SME túto vzácnu iniciatívu pohanil článkom „Jazda proruskej lobby na summite v Košiciach“.

Konferenciu pritom garantovalo aj Nemecko-ukrajinské fórum, ktoré je blízke súčasnej vláde v Kyjeve a vedú ho aj ľudia ako G. Verheugen, bývalý eurokomisár pre rozširovanie. Čiže naratív denníka SME o „proruskej lobby“ bol veľmi nemiestny.

O čom je táto kauza?
Toto nám okamžite začne byť jasné, keď sa rozhodneme postaviť za tú stranu, ktorá pre protifašizmus robí viac. Buď je to Bojovník, jeho šéfredaktor, redakčná rada SZPB, predsedníctvo ÚR SZPB a predseda SZPB (iné orgány zatiaľ nezasadali k tejto téme) alebo na opačnej strane nachádzajúce sa SME? Áno, toto je útok SME proti SZPB ako celku!

Po druhé, treba si uvedomiť na čo SME útočí! Na konkrétne témy protifašistického odboja, ktoré by boli Bojovníkom nesprávne pertraktované?  Nie! SME nejde o úspech boja s fašizmom a nacizmom.

Kto to teda vyhrá? Objektívna pravda alebo hráči s konšpiračnýmí teóriami?

Na záver ešte niečo podstatné. Noviny SME dali do podtitulku článku „Za štátne peniaze tlačia ruskú propagandu“ ešte jednu vetu: „Časopis Bojovník preverí ministerstvo vnútra“.

Prečo SME zamlčali, že oni vtedy už stanovisko Ministerstva vnútra SR mali?

A to malo znelo takto:
Po prvé, k téme finančného príspevku: „Ministerstvo vnútra SR poskytuje príspevok na jeho činnosť a na plnenie úloh podľa § 3 zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Z príspevku Ministerstva vnútra SR sa čiastočne financuje aj vydávanie časopisu Bojovník. Ministerstvo vnútra SR doteraz nedostalo podnet alebo informáciu, že SZPB je propagátorom fašizmu alebo šíriteľom konšpiračných teórií.“

 

V ďalšej časti: „V prípade, že Ministerstvo vnútra SR dostane podnet k činnosti SZPB smerujúcej k propagácii fašizmu alebo iných protispoločenských činností, bude sa ním zaoberať.“

 

Šéfredaktor dvojtýždenníka Bojovník Vladimír Mikunda
V Bratislave, 14. 5. 2017

15
máj
2017

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*