Pamätníky červenoarmejcov na Slovensku v ohrození

Pamätníky červenoarmejcov na Slovensku v ohrození
Poškodovanie pamätníka osloboditeľov v Košiciach a následné snahy o jeho odstránenie
vyvolávajú na Slovensku obavy z prepisovania histórie. Udrží sa teda na Slovensku
osloboditeľská tradícia Červenej armády, alebo budú o niekoľko rokov sovietski vojaci
nazývaní okupantmi tak, ako dnes na Ukrajine, v Poľsku či pobaltských krajinách?
Vandalský čin skupinky Košičanov z konca augusta dostal požehnanie nielen od médií, ale aj
od viacerých politikov, vrátane prezidenta Kisku, ktorý osobne intervenoval u generálneho
prokurátora počas zadržania jedného z páchateľov.
Chcú odstrániť pamätník
Spolu so silnejúcou medializáciou kauzy poškodzovania košického pamätníka začali byť
intenzívnejšie aj hlasy po jeho odstránení. Najprv dlhoročný redaktor časopisu.týždeň Eugen
Korda publikoval komentár, v ktorom nielen vyzýva na odstránenie pamätníka, ale popiera aj
to, že by nás Červená armáda oslobodila. „Oni sa jednoducho pri hone na Hitlera prehnali
Európou a zabrali každú piaď zeme, ktorú mu jeho spojenci zabrať dovolili," napísal redaktor
pravicového týždenníka.
Ďalším v poradí, kto vyzval na odstránenie pamätníka je poradca expremiérky Ivety
Radičovej Marián Balázs. Na stránkach Denníku N publikoval článok „Odstráňte už konečne
celý ten boľševický pamätník“. „Jednou z charakteristických čŕt ruského boľševicko-
imperiálneho panstva je označkovanie okupovaného či uzurpovaného územia svojimi
symbolmi, pomníkmi a pamätníkmi," myslí si poradca expremiérky.
Podobné snahy pritom stáli na začiatku procesov, ktoré sú na Ukrajine, v Poľsku či v
pobaltských krajinách v plnom prúde – odstraňovanie sôch či premenovávanie ulíc, námestí
alebo dokonca celých dedín spojené so zmenou výkladu histórie.
Hlavným problémom košického pamätníka je, podľa jeho poškodzovateľov to, že je na ňom
jeden zo symbolov, ktoré mali na uniformách sovietski vojaci – kosák s kladivom. To však nie
je na pamätníkoch padlých červenoarmejcov nič neobvyklé. Eventuálne teda môžu byť po
Košiciach z rovnakého dôvodu „na odstrel" aj iné pamätníky — v Prešove, Banskej Bystrici,
Zvolene, Liptovskom Mikuláši a ďalších mestách a mestečkách Slovenska.
Jednou z organizácií, ktorá pamätníky Červenej armády bráni je Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov (SZPB). Vedúci mediálneho oddelenia SZPB Vladimír Mikunda
si však nemyslí, že by odstraňovanie pamätníkov aspoň v blízkej budúcnosti bolo reálne, resp.
že by volanie po ich odstránení silnelo. „Nemyslím si, že boj proti pamätníkom Červenej
armády u nás silnie. On je len žlčovitejší! Určite je to zo strany pravicových médií," hovorí
Mikunda a zároveň upozorňuje, kto šíri tieto myšlienky: „Vôbec to nie sú predstavitelia
slovenskej krajnej pravice, ani nikto z politickej strany Kotleba — Ľudová strana Naše
Slovensko! Sú to tí najzúrivejší „demokrati", ktorí práve všetkých nás radia medzi
extrémistov."
„Zbúranie pamätníka Červenej armády v Košiciach a ani inde reálne nie je. Títo ničitelia
našich objektívnych dejín na to zatiaľ nemajú silu, majú iba fašistickú zúrivosť," uzatvára
Mikunda.
Zostane v centre Trnavy?
SZPB stojí aj za iniciatívou chrániacou pamätník Červenej armády v centre Trnavy. Magistrát
mal od jari v pláne presunúť pamätník z centra mesta a na jeho miesto dať neďalekú sochu M.

R. Štefánika. Dôvodom mali byť podľa medializovaných informácií neopraviteľné chyby v
statike pamätníka, keďže stojí na prekrytí rieky Trnávka.
Oblastný výbor SZPB v Trnave preto inicioval na jar petíciu za zachovanie pamätníka na jeho
pôvodnom mieste a vo veci komunikuje s magistrátom. Zber podpisov pod túto petíciu stále
beží a podporiť ju môžu aj ľudia, ktorí nežijú priamo v Trnave. Zároveň prebiehajú aj
stretnutia petičného výboru s vedením mesta, posledné 18. decembra. Podľa informácií
Vladimíra Mikundu, bol na stretnutí vedenia mesta s petičným výborom prítomný aj mestský
architekt, ktorý vylúčil, že by snahy o premiestnenie mali ideologické pozadie. „Záver k
dnešnému dňu je taký, že otázka je síce stále otvorená, ale nikto nemá záujem vysťahovať
pamätník niekam na okraj mesta. Ak sa v rámci nového architektonického riešenia aj posunie
o pár metrov, stále to bude v tejto zóne a to pripúšťajú všetky strany. No stále nie je nič
rozhodnuté," dodáva Mikunda.
Situáciu sleduje aj ambasáda
Situáciu okolo vojenských cintorínov a pamätníkov monitoruje aj ruská ambasáda na
Slovensku a niekoľkokrát dôrazne upozornila na ich poškodzovanie. V septembri 2016 zaslala
ambasáda protestnú nótu slovenskému ministerstvu zahraničia. V auguste tohto roku sa
situácia zopakovala a slovenskej strane svoje znepokojenie adresovalo aj ruské ministerstvo
zahraničia.
Ambasáda komunikuje s trnavským magistrátom vo veci premiestnenia pamätníka z centra
Trnavy a zároveň spolupracuje s rôznymi občianskymi združeniami, ako napríklad so SZPB.
„Komunikujeme, spolupracujeme pri obnove pamätníkov, pri odhaľovaní nových hrobov
červenoarmejcov a vo veľa prípadoch sa aj opierame o pomoc ruského veľvyslanectva.
Nepoznám prípad, žeby Rusi niekomu nevyšli v ústrety," pochvaľuje si spoluprácu Vladimír
Mikunda.
Artur Bekmatov, Sputnik, 25. 12. 2017

19
jan
2018

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*