Z návštevy predsedu NR SR Borisa Kollára v sídle SZPB

Stačilo jedno chybné slovo a…

…v mediálnom priestore sa rozpútala búrka. Bolo ním slovo „čestný“, ktoré použili
tlačoví pracovníci predsedu NR SR Borisa Kollára, keď informovali TASR o jeho
návšteve v sídle SZPB a o jeho prijatí za člena SZPB.
Vo svojej správe totiž uviedli, že Boris Kollár sa stal „čestným členom SZPB“. Lenže kvôli
tomuto slovu to mnohí začali nakladať nielen jemu, ale zákerne a podpásovo aj nášmu zväzu.
Napríklad politológ Eduard Chmelár, figliar jeden, sa neostýchal cestou facebooku obviniť
zväzový dvojtýždenník Bojovník dokonca z toho, že „tlačový orgán SZPB Bojovník šokujúco
a nevysvetliteľne uverejnil na celej novinovej strane úplný prepis parlamentného prejavu
Mariána Kotlebu“. Keďže to nepodporil dôkazom, predseda SZPB Pavol Sečkár sa ho cestou
tlačového vyhlásenia SZPB opýtal „Čo tým a celou touto vyprodukovanou konšpiráciou
sleduje?“
Každý, kto si prečítal správu o prijatí delegácie SZPB predsedom parlamentu (Bojovník č.
13/2020) spoznal, čo všetko praktické potrebujú slovenskí protifašisti riešiť. To, že sú
s Borisom Kollárom na jednej protifašistickej strane, ktorému nemeckí nacisti vyvraždili
množstvo predkov, je len prirodzené. SZPB má takýchto členov a ich potomkov dokonca
organizovaných v jednej z piatich HOSk, konkrétne v „Historickej odbojovej skupine väzňov
nacistických zajateckých a koncentračných táborov“.
V týchto otázkach sme si rovnako rozumeli s predstaviteľmi SMERu-SD, s predstaviteľmi
SNS, predtým s HZDS, SDĽ… Prečo sa na Slovensku stále zabúda, že aj Vianočná dohoda,
ktorej zmysel a obsah chránime ako oko v hlave, mala stúpencov v celom politickom spektre?
Okrem podpisu prihlášky za člena SZPB Boris Kollár rokoval s vedením zväzu, po ktorom
navštívil zväzovú muzeálnu expozíciu „Za slobodu“, kde sa konala aj malá tlačová
konferencia. S predsedom SZPB Pavlom Sečkárom tu v krátkosti informovali o svojom
rokovaní a zodpovedali na otázky novinárov.
Najsilnejšie slová, ktoré vo zväzovom múzeu zazneli, bolo vyhlásenie, že na Slovensku
nemôžeme dopustiť šírenie nenávisti a opakovanie histórie nacizmu a že si potrebujeme
pripomínať odkaz hrdinov padlých v boji s ním. Boris Kollár tu opätovne zdôraznil, že SZPB
má v spoločnosti opodstatnenie a že on osobne je vďačný za pripomínanie dejín členmi SZPB
cestou rôznych aktivít, osobitne pre mládež a školy.
Predseda SZPB P. Sečkár sa aj v tomto vystúpení snažil presadiť, aby sa zväzové vzdelávacie
a spomienkové projekty zaradili do plánov škôl. Predseda parlamentu na to hneď zareagoval
úvahou, že by sa nejaká celoslovenská vzdelávacia súťaž o protifašistických dejinách mohla
uskutočniť aj v spolupráci s ministerstvom školstva.
Boris Kollár ďalej upriamil pozornosť na príchod ekonomickej krízy, ktorá príde
s koronavírusom. Pripomenul, že aj Hitlerovmu nástupu predchádzala hospodárska kríza
a v súvislosti s tým varoval pred „rôznymi mesiášmi“.
Odpoveď na otázku predsedu NR SR o osobnom postoji k „prezidentovi slovenského štátu“
(tu sa novinári mýlia, lebo Slovenský štát prezidenta nemal, toho mala len Slovenská
republika) ju všetci zaradom pochopili len prvoplánovo. B. Kollár totiž riekol, že „čokoľvek
poviem, naštvem jednu polovicu ľudí“ a zdôraznil, že ide o komplikovanú otázku a že
vtedajšie Slovensko bolo fašistické!

Čo si máme uvedomiť po týchto slovách? Možno aj to, že Slovenská republika dodnes
nemá vypracovaný oficiálne záväzný postoj SR k tejto časti dejín! Máme síce štúdie
jednotlivých historikov, jednotlivých historických ustanovizní, ale celoslovensky záväzný
právny dokument nám stále chýba. Preto stále u nás existujú napr. odlišnosti
v učebniciach dejepisu.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov neustále poukazuje na ešte jeden fakt. A síce, že
doposiaľ nemáme ustanovený štátny protokol o oslavách štátnych sviatkov na úrovni zákona.
Ak by sme ho mali, určite by si M. Kotleba nedovolil vyvesiť čiernu zástavu na sídle župy
v B. Bystrici pri Výročí SNP. Uzákonený štátny protokol by ho totiž prinútil konať len tak,
ako si to náš štát predstavuje. Táto otázka sa na rokovací stôl s predsedom parlamentu raz
taktiež dostane!
V rámci zväzu na to neustále poukazuje bývalý slovenský partizán a vojak Červenej armády
JUDr. Ján Chudík. Hovorí o tom všade, kde sa len dá, naostatok najvýraznejšie minulý rok na
bratislavskej oblastnej konferencii SZPB, alebo nedávno na júnovom rokovaní Ústrednej rady
SZPB.
Predseda B. Kollár tiež pozval predstaviteľov SZPB na návštevu Izraela, ktorú organizuje NR
SR, kde by mali navštíviť múzeum holokaustu. Pri prvom stretnutí uviedol, že by mohlo ísť
asi o päť ľudí.
Vladimír Mikunda, snímky autor a V. Dobrovič

Popis pod foto
V muzeálnej expozícii SZPB „Za slobodu“.

 

16
júl
2020

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*