S chladnou hlavou a horúcim srdcom

S chladnou hlavou a horúcim srdcom
Presne túto zásadu presadzoval zakladateľ obávanej ruskej „Čeky“ Felix Edmundovič
Dzeržinskij.
V predvečer Dňa pracovníkov bezpečnostnej služby sa šéfredaktor novín „Rossijskaja
gazeta“ Vladislav Alexandrovič Fronin stretol s riaditeľom Federálnej bezpečnostnej
služby RF armádnym generálom Alexandrom Vasilievičom Bortnikovom.

Nakoľko mali bezpečnostné orgány informácie o pripravovanej vojne proti ZSSR?
– V predvojnových rokoch sa prvoradá pozornosť venovala likvidácii vyzvedačskej a
záškodníckej činnosti zahraničných tajných služieb, predovšetkým „štátov Osi“- Nemecka a
Japonska, ktoré pripravovali útok na ZSSR. Aktívne sa spracúvala činnosť tajných služieb
Poľska, Fínska a pobaltských štátov, ktoré zhromažďovali informácie o sovietskom
vojenskom a hospodárskom potenciáli, veď vedenie týchto štátov bolo v úzkom kontakte s
Berlínom. Pod prísnym drobnohľadom boli všetky zahraničné diplomatické misie, z pozícií
ktorých sa viedla výzvedná záškodnícka činnosť.
Ako neskôr spomínali zahraniční diplomati a rozviedčíci, nemohli urobiť ani krok bez
sprievodu sovietskej kontrarozviedky. Bol zavedený prísny kontra priezvedný režim na
priemyselných a dopravných objektoch, vďaka ktorému sa podarilo zamedziť úniku
informácií o nových priemyselných podnikoch na Urale a Sibíri, o početnosti vojenských
jednotiek Robotnícko-roľníckej Červenej armády na Ďalekom východe, ako aj o najnovšej
vojenskej technike, konkrétne o tanku T-34.
Prebiehal výber a príprava diverzantských a partizánskych kádrov na prípad vojny s
hitlerovským Nemeckom. Do ochrany štátnych hraníc bolo čoraz viac zapájané miestne
obyvateľstvo: len za rok 1940 členovia „pomocných brigád“ zadržali 5176 narušiteľov hraníc.

Napriek tomu sa vojna začala. Nakoľko boli členovia „Čeky“ na ňu pripravení?
– 22. júna 1941 prvý úder zasiahol útvary pohraničných jednotiek, dislokovaných na
západných úsekoch štátnych hraníc. Niektoré obkľúčené oddiely hrdinsky odporovali od
niekoľkých dní až po celý mesiac. Napríklad posádka Brestskej pevnosti sa udržala rovnako
dlho ako armády veľkých vojenských mocností tých čias – Francúzsko a Poľsko.
Od samého začiatku vojny boli mobilizovaní všetci pracovníci bezpečnostných orgánov.
Aktívne sa zúčastňovali na bojových operáciách v 53 divíziách a 20 brigádach NKVD, v
jednotlivých vojenských útvaroch a pohraničných vojskách. Len v bitke o Moskvu bojovali 4
divízie, 2 brigády a stíhací letecký pluk NKVD.
Naši letci uskutočnili dvetisíc letov, aby kryli sovietske vojská a odrazili nepriateľské vzdušné
útoky. Pluk dopravného letectva NKVD uskutočňoval lety do obsadeného Leningradu a
zabezpečoval špeciálne spojenie hlavného stanu so štábmi frontov a armád. V roku 1943 bola
do radov Robotnícko-roľníckej Červenej armády zapojená 70-tisícová armáda vojsk NKVD,
ktorá vytvorila 70. armádu a tá prešla hrdinskú cestu od Kurského oblúku až po Berlín.
V podmienkach rýchleho napredovania nemeckých vojsk pracovníci štátnej bezpečnosti
sprevádzali evakuáciu priemyselných podnikov a zabezpečovali ich rozmiestnenie na nových
miestach. Sprísňoval sa režim kontrarozviedky na zbrojárskych a iných strategicky dôležitých
podnikoch, ktoré mali bez prerušenia pracovať a zabezpečovať potreby frontu. Začiatkom

novembra roku 1942 bola nemecká spravodajská činnosť v hlbokom sovietskom tyle načisto
paralyzovaná.
Dohromady za obdobie Veľkej vlasteneckej vojny ZSSR bezpečnostné orgány zadržali za
špionáž v prospech Nemecka 15 976 osôb, v prospech Japonska – 433 a v prospech iných
rozviedok 2 204 osôb.
Prieskumnú a diverznú činnosť, vytvorenie výzvedných sietí na obsadených územiach,
dezinformovanie protivníka, organizáciu partizánskeho hnutia – malo na starosti 4. oddelenie
NKVD.
Medzi agentov NKVD patril legendárny rozviedčik N. Kuznecov (prototyp Stierlitza – pozn.
SZPB).
Čekisti uskutočňovali zložité operácie na línii rozviedky a kontrarozviedky, pod názvom
„rádiohry“, vďaka ktorým získavali operatívne údaje o plánoch nemeckého velenia a tajných
služieb, zneškodňovali špiónov, odňali veľké množstvo zbraní a munície. V NKVD bola tiež
vytvorená Osobitná motorizovaná jednotka špeciálneho určenia – predobraz súčasných
útvarov špeciálneho určenia.
V rámci zabezpečenia činnosti kontrarozviedky partizánskeho hnutia začali od januára 1942
vznikať operatívne čekistické skupiny, ktoré sa často nachádzali bezprostredne na veľkých
partizánskych základniach za frontovou líniou. Medzi ich úlohy patrila koordinácia
priezvednej a diverznej činnosti, operatívna kontrola vojenských útvarov, poskytovanie
pomoci v otázkach konšpirácie a rozviedky, ochrana pred nepriateľskými agentmi a
kontaktmi s falošnými partizánskymi skupinami, vytvorenými nacistami. Partizánske hnutie
vďaka koordinovanej práci kontrarozviedčíkov a partizánov, ktorých aktívne podporovalo
miestne obyvateľstvo, v mnohom priblížilo víťazstvo nad nepriateľom.
Po vstupe Červenej armády na územie štátov strednej Európy „zafrontová činnosť“
bezpečnostných orgánov postupne klesala. Do popredia sa dostávali operatívne akcie na
pátranie po nacistických zločincoch, prisluhovačoch okupantov a zostávajúcich vo
výzvedných službách nepriateľa.
V západných oblastiach ZSSR pôsobili početné a dobre vyzbrojené nacionalistické bandy,
ktoré predtým spolupracovali s hitlerovcami, a ktoré potom pod svoju ochranu vzali americké
a britské tajné služby. Banditi terorizovali obyvateľstvo, dopúšťali sa ozbrojených prepadov,
diverznej činnosti a vrážd. Od roku 1944 boli proti veľkým bandám podniknuté čekisticko-
vojenské operácie, niečo na spôsob súčasných protiteroristických operácií.
K operatívnej likvidácii vodcov nacionalistov a radových bojovníkov prispieval aparát
výzvednej služby, ktorý vznikol v krátkom čase a pozostával z miestnych obyvateľov. V
polovici 50. rokov boli ilegálne zoskupenia v podstate zlikvidované, avšak pátranie po
vojenských zločincoch a odovzdávanie ich súdom pokračovalo až do konca 80. rokov.
(Výňatok z rozhovoru)

19
jan
2018

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*