Sme za št. sviatok 100. výročie vzniku ČSR

Sme za št. sviatok 100. výročie vzniku ČSR

V tomto roku oslávime 100. výročie vzniku Česko-Slovenska, „ktoré môžeme považovať aj za vzkriesenie slovenského národa“, riekol na úvod vystúpenia v predsedníctve ÚR SZPB bývalý poslanec NR SR a spolutvorca zákona „Výročie SNP“ Pavol Kanis a hneď pri tom zdôraznil: „Keď hovoríme o štátnom sviatku, tak sa nejedná o dátumy, ale o filozofiu dejín národa! O hodnotu danej historickej udalosti!“

Iniciatíva na vznik tohto zákona sa zrodila počas Valného zhromaždenia Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorá sa usiluje, aby tento zákon bol prijatý Národnou radou SR v roku 2018.

Pavol Kanis, ako člen Spoločnosti M. R. Štefánika i SZPB vznik tohto zákona opodstatňuje aj takto: „Keď sme na pôde samostatnej Slovenskej republiky, tak musíme mať novú interpretáciu vzniku Česko-Slovenska. To znamená, že nemusíme preberať konvenciu z prvej republiky o 28. októbri vzniku ČSR, lebo to ani nie je autentická pravda,“ zdôraznil.

Národný výbor 28. 10. 1918 vyhlásil samostatný československý štát a formu vlády ponechal na Národné zhromaždenie. My sme sa k tomu pridali 30. 10. Martinskou deklaráciou. O republike teda môžeme hovoriť až od 14. novembra 1918.

28. október sa teda stal istou konvenciou, keď na mierovej konferencii bolo treba určiť medzinárodno-právny začiatok Česko-Slovenska. Čiže 28. október sa určil ako dohoda!“

Objektívny pohľad na vznik Česko-Slovenska hovorí, že to nie je otázka nejakého dňa, ale, že je to proces, v ktorom sa spája viacero udalostí v rôznom čase.

Ako to teda vyjadríme,“ pýta sa Pavol Kanis a k tomu pridáva aj jednoznačnú logiku: „Keď sme samostatná republika, mali by sme si všímať prínos Slovákov k vzniku tohto štátu!“

 

Predstava P. Kanisa, ktorý má kompetenciu rokovať o štátnom sviatku SR „Vznik Česko-Slovenska“ od Spoločnosti M. R. Štefánika a od 22. 2. 2018 aj od Predsedníctva ÚR SZPB, je nasledovná:

Povedal, že už sa realizuje spoločenský tlak na prezidenta SR, na vládu SR i na Národnú radu SR, aby si tento návrh jednak osvojili a aj ho podporili. Keď bol v diskusii k tomu použitý voči ústavným orgánom pojem, že ide o „dobropis“, Pavol Kanis to razantne odmietol a opätovne zdôraznil, že ide výslovne o spoločenský tlak! V ďalšej diskusii upozornil, že „návrh je aj o kolíske nášho národa. A ak to nebude prijaté v roku storočnice, tak to už nebude prijaté nikdy!“

100 rokov je síce isté magické číslo, ale toto je aj naša národná schizofrénia. V tom, že nevieme osláviť ani svoju vlastnú kolísku… Voči Československu môžeme mať akékoľvek výhrady, no nemôžeme nevidieť, že ide o udalosť, ktorá znamenala našu národnú záchranu,“ zdôraznil.

 

Čo je produktom tejto iniciatívy?

Je ním pamätný spis, ktorý sa bude skladať z návrhu zákona, z dôvodovej správy k návrhu zákona a zo 100 podpisov.

To ony sú základom spoločenského tlaku, pretože ide o 10 skupín osobností po 10 podpisov.

Prvých 10 podpisov je Štefániková rodina (existujú po ňom ešte tri línie, ktoré žijú, hoci po meči už vymreli. Posledná žena, ktorá nosila meno Štefánika je Tamara Dudášová. Tá tento spis na kameru už podpísala 1. 1. 2018.). Druhú desiatku tvoria pamätníci. Všetko sú to mimoriadne významní ľudia. Tretia skupina sú učitelia a vedci z celého Slovenska. (Tu sa vychádza z toho, že Štefánik bol astronóm.) Štvrtá skupina sú vojaci, pretože Štefánik bol generál. Už to podpísal ako hlavný veliteľ exprezident Rudolf Schuster a končí to kozmonautom Ivanom Bellom. Piata skupina sú nadácie a organizácie. Začína to Nadáciou M. R. Štefánika a končí, pravdepodobne s Nadáciou Krištáľové krídlo.

Ďalej nasleduje Klub generálov a klub diplomatov, potom idú umelci, ktorí riešia aj výtvarný návrh pamätného spisu (Ide o výtvarné dielo, aké kedysi robila Matica slovenská). Nasledujú olympijskí víťazi, po nich autori (Peter Jaroš, Anton Kykisch…) a končí to Spoločnosťou Milana R. Štefánika.

Nespomenul som ešte jednu dôležitú skupinu a to sú podnikatelia. S ich podpisovou podporou sa dostávame do inej dimenzie, pretože štátny sviatok je aj o ekonomických súvislostiach.

Výber osobností vo všetkých skupinách zaručuje, že je to celoslovenské názorové spektrum, vrátane celoslovenského územného pokrytia. Pavel Kanis to zdôvodnil čínskou múdrosťou: „Nech kvitnú všetky kvety!“

 

Vzťah k vzniku spoločného štátu Česko-Slovenska tvoria dve rozdielne interpretácie:

Česi to od počiatku zahraničného odboja a v podstate až do 1. 1. 1993 chápali tak, že obnovil český štát na báze českého historického práva, čím mali, ako kľúčové, vyriešených Nemcov a svoje hranice. A k tomu, že sa pripája uhorská vetva československého kmeňa, plus teritórium Slovenska.

Slovenská predstava je iná od samého počiatku. Vyjadruje ju fakt, že sa spájajú dva rovnocenné národy, ktoré vytvárajú spoločný štát. Náš národ má v sebe jeden základný cieľ. Že sme svojbytný národ a teda máme právo na vlastné sebaurčenie. Až do podoby štátu.

Tento náš zápas o svojbytnosť a rovnocennosť je vlastne podstatou slovenských dejín od meruôsmych rokov, od roku 1848.

 

Súboj o interpretáciu vlastnej dejinnej línie sa odohral aj pri štátnom sviatku Výročie SNP, ktorý bol prijatý v septembri 1992, čiže pred vznikom samostatnej SR.

Aj tento súboj bol o interpretáciu dejín,“ hovorí Pavol Kanis. „My sme ho vnímali tak, že cesta k samostatnej SR začína vznikom ČSR, postupuje cez SNP rovný s rovným, cez federáciu až do podoby samostatnej demokratickej republiky,“ povedal.

 

Oponovali nám, že vznik ČSR nie je tou vrcholnou udalosťou, ale je ňou 14. marec 1939.

Tí, ktorí boli proti Povstaniu, sú aj proti vzniku Česko-Slovenska ako štátneho sviatku. Pretože ich predstava historickej cesty je: 14. marec 1939 a druhá SR od 1. 1. 1993.

Lenže! Je tu ešte jeden fenomén. SR totiž nevznikla na zelenej lúke 1. 1. 1993, ale stala sa nástupníckym štátom Česko-Slovenska, tzn. historické korene tejto republiky sú na mierovej konferencii v Paríži a na Trianonskej zmluve.

Preto tí, ktorí hovoria, že máme len dva významné sviatky (14. 3. 1939 a 1. 1. 1993), tak tí vylupujú Slovensko z medzinárodných vzťahov. Avšak existencia nášho súčasného štátu je založená na medzinárodno-právnych konaniach Česko-Slovenska. Z roku 1919 a z roku 1920.

Poznámka: „Uvidíte, čo sa bude diať pri 100. výročí Trianonu,“ varuje Pavol Kanis. „Pýtam sa, čím sa tento štát chce brániť voči tomu náporu? Chce sa brániť s laznickým myslením, alebo chce postaviť medzinárodný právny základ, čiže vrátiť sa ku vzniku Česko-Slovenska?

Ak niekto neguje význam vzniku ČSR, tak si odhadzuje tromfy v súboji o Trianon, ktorý nastane.“

 

Podstata návrhu

Názov štátneho sviatku bude: Vznik Česko-Slovenska. Je to najbežnejší termín, ktorý sa používal už v rámci zahraničného odboja a používa sa aj teraz.

Kedy sa má sláviť? Keďže je to proces, má mať v ňom významné miesto aj 28. október a aj 30. október. Preto sa navrhuje, aby to nebolo zakotvené na nejakom jednom dátume, ale aby sa „Vznik Česko-Slovenska“ oslavoval poslednú októbrovú nedeľu.

Prečo? Nedeľa je v našom kultúrnom priestore dňom, v ktorom sa niečo svätí. No a tým, že určujeme, aby to bolo v nedeľu, máme vyriešenú aj otázku pracovného dňa. Na základe toho nám to podporia aj rozhodujúci podnikatelia v SR.

 

Článok z uznesenia: Predsedníctvo ÚR SZPB splnomocňuje predsedu SZPB k podpisu Návrhu na ustanovenie štátneho sviatku vzniku ČSR v roku 1918 podľa návrhu Spoločnosti M. R. Štefánika, ktorý predniesol P. Kanis.

Zaznamenal V. Mikunda

 

 

 

02
máj
2018

Komentovať

Váš e-mail nebude publikovaný.
*