Zákonom o protifašistickom odboji z decembra minulého roka a dodatkom k dohode o spolupráci medzi rezortom obrany a Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov (SZPB) z 20. marca 2014 štát vyjadril úctu a vďačnosť tým, ktorí bojovali proti nacizmu a protifašistické povedomie rozvíjajú aj v súčasnosti.
„Schválenie Zákona č. 487/2013 o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov je dôležité najmä preto, lebo našu organizáciu takpovediac vyčleňuje zo skupiny bežných občianskych združení a dnes naše spoločenské postavenie zodpovedá zásluhám v boji proti nacizmu a činnosti v súčasnosti,“ oceňuje predseda SZPB Pavol Sečkár. „Slovenska republika v zákone uznáva nezávislé postavenie SZPB a poskytuje mu pomoc pri plnení úloh vrátane každoročného finančného príspevku. Zákon definuje aj úlohy SZPB s dôrazom na pravdivé informovanie a vysvetľovanie histórie boja za národné oslobodenie proti fašizmu,“ dodáva bývalý predseda SZPB a súčasný prezident Zväzu vojakov SR Tomáš Švec.
Dôležitý odkaz mladým
SZPB má viac ako 21-tisíc členov (z nich je 18 500 platiacich). Je jednou z najväčších občianskych organizácií na Slovensku. Výnimočným ho však nerobí počet členov, ale poslanie. „17. júla 2013 sme podpísali dohodu s Ministerstvom školstva vedy, výskumu a športu SR, ktorej základ tvorí naša súčinnosť pri spoločnom postupe vzdelávania mladej generácie v duchu protifašistických tradícií nášho štátu,“ otvára dôležitú tému P. Sečkár. Základné organizácie SZPB, ktorých je na Slovensku 665, uzatvárajú v mieste svojho pôsobenia a v okolí dohody so školami. Protifašisti prichádzajú medzi školákov a študentov na besedy, chodia s nimi uctiť si miesta bojov a otvárajú témy, ktoré by inak boli len okrajové či celkom nepoznané. „Je to mimoriadne dôležité, pretože v nedávnej minulosti sa odkaz Povstania dostával do zabudnutia, a to, bohužiaľ, aj vinou niektorých politikov,“ s dávkou znechutenia už len mávne rukou nad tými, ktorí napríklad v 90. rokoch iniciovali premenovanie bratislavského Mosta SNP, našťastie len dočasné. „Sústreďujeme sa na mladšie generácie a je dôležité, že od roka 2003 máme zmenené stanovy tak, že do SZPB môže vstúpiť každý občan Slovenska od 18 rokov, ktorý sa chce podieľať na plnení našich cieľov.“
Status vojnových veteránov
Je dôležité, že účastníci národného boja za oslobodenie, a to z východného aj západného frontu, ako aj partizáni, ktorí bojovali so zbraňou v ruke, majú od roka 2003 i štatút vojnového veterána. Zákon č. 463 z dielne rezortu obrany riešil postavenie aj účastníkov vojenských operácií a mierových misií po roku 1993. „Veteráni z druhej svetovej vojny majú nárok využívať na základe svojho zdravotného stavu ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť v rezortných zdravotníckych zariadeniach,“ uvádza vedúci oddelenia vojnových veteránov MO SR Dušan Juhás. V zmysle zákona im možno poskytovať v zariadeniach rezortu obrany aj rekreačnú či kúpeľnú starostlivosť. Samozrejme, viaceré ďalšie kompetencie k nim majú takisto iné rezorty, napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Spomeňme, že zákon č. 285/2009 o poskytovaní príspevku účastníkom národného odboja za oslobodenie a vdovám po týchto osobách priznal priamym účastníkom odboja mesačný príspevok 20 eur k dôchodku a vdovám či vdovcom po nich polovicu. Netreba závidieť, v Čechách majú títo bojovníci od roka 2005 mesačný príspevok 2 500 českých korún (vdovy či vdovci polovicu). „Priamych účastníkov odboja máme v evidencii SZPB približne 1 700, ale takmer každým dňom niekto z nich odchádza,“ smutne konštatuje P. Sečkár. Odbojári dostali od štátu aj viacero jednorazových príspevkov. V roku 2002 im za 12 mesiacov protinacistického boja vyplatili 80-tisíc slovenských korún, za aspoň tri mesiace to bola polovica (v Čechách v roku 2001 bol obdobný príspevok za rok odboja 120-tisíc českých korún). Statočnosť, obetavosť a odvaha sú hodné oveľa viac.
Tendencia je dobrá
„Ak budem porovnávať pozornosť štátu voči protifašistickým bojovníkom aj k postaveniu organizácií, ako je náš SZPB, najmä vďaka posunom v poslednom období, sme na tom približne tak ako v Českej republike a isto o niečo lepšie ako naši partneri v bývalom východnom bloku,“ hodnotí P. Sečkár. Vie síce, že odbojárov v niektorých západných krajinách štát v istých oblastiach podporuje viac, no súčasná tendencia u nás je pozitívna. Ako príklad uvádza rezort obrany. „V spomenutom dodatku k dohode o spolupráci s rezortom obrany z marca tohto roka si môžeme dohodnúť veľa vecí priamo v posádkach s veliteľmi útvarov. Netreba už ku každej veci, aj drobnosti, žiadať súhlas ministerstva,“ uviedol. Ide napríklad o pomoc pri organizácii spomienkových osláv, pri úprave pamätníkov či pri popularizácii národných a vojenských dejín. „Tendencia sa neobracala vždy celkom dobrým smerom, pretože ak sme napríklad práve od rezortu obrany dostávali na zabezpečenie osláv na Dukle istú sumu financií, predchádzajúce vedenie nám ju skresalo viac než o polovicu – a toľko sme dostávali aj v nasledujúcich rokoch. Súčasný minister obrany si však uvedomuje, že budeme tento rok oslavovať 70. výročie aj Karpatsko-duklianskej operácie a bude oceňovať účastníkov národného boja za oslobodenie medailou vydanou k tomuto výročiu.“
V oblasti popularizácie vojenských dejín P. Sečkár oceňuje aj spoluprácu s Vojenským historickým ústavom. „Veľký úspech mali naše výstavy o SNP a národnom odboji, ktoré sme predstavili vo Varšave, Berlíne, Kyjeve či Minsku,“ dodá. Oceňuje, že poltucet z 35 oblastných organizácií našlo „strechu nad hlavou“ po dohode s veliteľmi vo vojenských budovách. „Samozrejme, za energie platíme sami.“
Ako už v Obrane avizovala generálna riaditeľka Sekcie ľudských zdrojov MO SR Eleonóra Kišová, rezort pripravuje novú koncepciu starostlivosti o vojnových veteránov. V zmysle programového vyhlásenia vlády by mala byť prijatá už budúci rok. Bude sa týkať aj bojovníkov proti fašizmu. Zaslúžia si to.
Pavol Vitko, Obrana č. 8/2014